Defektné dieťa rodinu veľmi zaťaží. Je s ním oveľa viac práce ako so zdravým. Častejšie chorľavie a starostlivosť oň ide zväčša na úkor starostlivosti o zdravé deti. Ustavičné vypätie, časté bdenie v noci a rozličné ťažkosti vyčerpávajúce rodičov natoľko, že aj napriek rozhodnutiu mať dieťa pri sebe, dajú ho do výchovného zariadenia. Treba spomenúť aj rodiny, ktoré sa za svoje defektné rodiny hanbia, ba dieťa pre jeho chybu nenávidia, odstrkujú ho a pred zvedavými zrakmi ľudí ho ukrývajú.
Dieťa prv či neskôr vycíti, že rodičia ho nemajú radi. Vieme si predstaviť, aké to má následky pre malého človiečika. Pre defektné dieťa je najvhodnejšia rodina, v ktorej vládne rozumná - nie prehnaná - rodičovská láska, ktorá prispieva k jeho pokojnému rastu a rozvoju. V tom rodinu nemožno nahradiť ničím, ani ústavným zariadením, ani nijakou školou.
Ako dlhoročný pedagóg (okrem iného špeciálneho školstva pracoval som ako učiteľ v Základnej škole pre telesne chybných na Opatovskej ceste v Košiciach) som sa presvedčil, že dieťa prichádzajúce z rodiny je slabo pripravené na prácu v škole a ešte menej na život medzi deťmi v kolektíve. Často sa stretávame s vlastnosťami rozmaznaného dieťaťa, opatrovaného s veľkou láskou alebo dieťaťom s bojazlivým, ustrašeným, trpiacim pocitom menejcennosti, z rodiny, kde ho nenávidia alebo napokon s deťmi z indiferentných rodín s veľkými nedostatkami v mravnej oblasti. Mnoho defektných detí pochádza z rodín, v ktorých sa holduje alkoholu. Isteže, život v takejto rodine je neutešený, o láske, pokoji a starostlivosti tu nemôže byť reč.
Rodinná výchova je základným predpokladom správneho vývinu detí postihnutých rozličnými defektami, preto stručne povieme, čo rodina môže a má robiť v prospech svojich postihnutých detí.
Pri výraznom telesnom defektne rodič nesmie dať najavo, že dieťa ľutuje, nesmie byť k nemu povoľnejší, menej náročný ako k ostatným deťom. Defektnému dieťaťu treba dávať primerané úlohy a vyžadovať ich včasné a presné splnenie. Treba dbať, aby dodržiavali denný program. Treba ho viesť k sebaobsluhe, k práci a naučiť ho prekonávať menšie i väčšie prekážky. Zapájať ho aj do tvorivej práce, ktorá pestuje v postihnutom pevnú vôľu, lebo len s pevnou vôľou sa ubráni, aby neklesalo na mysli, keď sa úlohy zdajú príliš ťažké a keď sa ho zmocňuje pocit menejcennosti, ktorý je u defektných detí nepriateľom životného šťastia.
Mám poznatky, že častým javom, najmä u telesne chybných detí, je neochota, ba aj trucovitosť. To je jeden z najväčších problémov v práci s takýmito deťmi. Tu je dôležitá trpezlivosť rodiča aj poznanie dieťaťa, najmä čo vie a čo sa môže od neho požadovať. Rozhodne neslobodno ustupovať pred vrtochom dieťaťa, ktorým si chce prácu uľahčiť a podobne.
Chybne hovoriace dieťa môže trpieť hltavosťou pri porušení výslovnosti hlások, zajakavosťou a brblavosťou pri porušení plynulosti reči, fufňavosťou pri porušení zvukovej stránky reči. Tieto poruchy sa nevzťahujú len na reč. Rodičia majú svoje dieťa taktne povzbudzovať, hovoriť k nemu správne, pomaly a s láskavou trpezlivosťou. Musíme si zapamätať, že vyhrážky a hrozby pre nesprávnu výslovnosť dieťa len zastrašujú, no nevedú k cieľu. Najdôležitejšie je utvoriť deťom pokojné domáce prostredie bez kriku, hádok, hluku a výsmechu.
Veľmi dôležité je posilňovať sebadôveru, napríklad pochvalou za učenie, za splnenie úlohy a pod. Ďalej treba s chybne hovoriacim dieťaťom zájsť k logopédovi. Skúsený logopéd poradí a pomôže napraviť jeho chybnú reč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
