naposledy bol uskutočnený prieskum 12,2 km dlhého Kamenického potoka, ústiaceho do Svinického potoka pri obci Svinica. Na potoku je vybudovaná dvojhektárová pstruhová VN Vyšná Kamenica, revír MsO SRZ Košice. Kamenický potok je súčasťou pstruhového revíru č. 780 Olšava č. 2, tak ako aj ľavostranný Svinický potok a pravostranný prítok Trstianka. Pekným pstruhovým prítokom v hornej časti Olšavy je potok Spadolina.
V posledných rokoch na Kamenickom potoku neboli zaznamenané žiadne havarijné zhoršenia kvality vody, ktoré by boli príčinou hromadných úhynov rýb. Z minulosti sú známe dva úhyny rýb v dôsledku úniku močovky z hospodárskeho dvora vo Vyšnej Kamenici v rokoch 1979 a 1983, kedy mimo tzv. sprievodných druhov rýb hynuli pstruhy potočné a pstruhy dúhové, ktoré tvorili podľa vtedajších ichtyologických prieskumov biomasu, teda hmotnostný podiel na ploche i hektára vodnej plochy 330 kg/ha (z toho biomasa oboch druhov pstruha predstavovala spolu od 290 do 306 kg/ha) a boli dominantnými druhmi.
Cieľom ichtyologického prieskumu bolo zistiť druhové zloženie ichtyofauny, keďže prieskum na potoku nebol vykonaný vyše 20 rokov a zároveň zistiť aj biomasu rýb.
Odlov batériovým el. agregátom bol realizovaný na troch lokalitách, konkrétne tesne nad a pod obcou Nižná Kamenica a približne 300 m nad vzdutím VN Vyšná kamenica.
Zistených bolo celkove 7 druhov rýb: čerebľa pestrá, hrúz škvrnitý, jalec hlavatý, mrena škvrnitá (mrenica) ploska pásavá, slíž severný a pstruh potočný. Na prvých dvoch lokalitách pod a nad obcou bolo zistených 5 druhov rýb, v poslednej sa neulovil ani jeden exemplár. Najpočetnejším druhom bol jalec a ploska poásavá.
Biomasa rýb na sledovaných úsekoch predstavuje 198 kg/ha resp. 257 kg/ha. Pretože lokalita bola odlovená len jeden krát, možno predpokladať, že maximálne 30 percent obsádky uniklo a teoreticky možno hovoriť o biomase približne 257 kg/ha, resp. 330 kg/ha.
Ichtyologický prieskum potoka ukázal na to, že obsádka rýb ponechaná na prirodzený vývoj nie je vyvážená kvôli značnému výskytu kaprovitých druhov rýb, najmä veľkému výskytu jalca hlavatého, čo má priamy dopad na absenciu výskytu rýb vo veku do jedného roka života. Zistená biomasa v lokalite Vyšná kamenica približne 330 kg/ha zostala v porovnaní so začiatkom 80-tych rokov minulého storočia zhodná, ale pokiaľ teraz sme zistili váhový podiel struha potočného na celkovej obsádke 35 percent v roku 1979 to bolo 53 percentný podiel, v roku 1983 sa podiel dokonca zvýšil na 73 percent. Výskyt pstruha dúhového sme tentoraz nepotvrdili (v rokoch 1979 a 1983 bol jeho podiel 32, resp. 20-percentný, aj keď organizácia do vodnej nádrže vysádza dvojročného pstruha dúhového.
Potok napriek týmto zisteniam možno klasifikovať ako vodu pstruhovú (spád, utváranie dna, prirodzené kaskády, kvalita vody). Pozitívnym zistením je výskyt čereble a výskyt značného množstvo dvoj až štvorročného pstruha potočného. Zaujímavý je tiež fakt, že sledované pstruhy boli vo vynikajúcom kondičnom a zdravotnom stave.
Neprítomnosť rýb nad VN Vyšná Kamenica si možno vysvetľovať aj podľa pozorovaní košických rybárov každoročne takmer úplným vysýchaním potoka v tejto lokalite, teda ryby sa buď odtiaľ stiahli do VN alebo uhynuli. Pstruhy sa údajne vyskytujú nad VN Vyšná Kamenica, ale v hornom asi 2 3 km vzdialenom úseku, preto využitie tohto úseku na odchov rýb aj napriek zistenej dobrej potravinovej základni je rizikové.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
