úspechu, ktorú by sme nemali zanedbať. Po vyhladení, vybrúsení a vyčistení podkladu sa môžeme pripraviť na základný náter. Používame kvalitné materiály, pretože dlhšie vydržia. Prvú vrstvu náteru robíme základnou farbou.
Základné nátery sa používajú pred maľovaním na utesnenie pórovitých povrchov, napr. nových omietok a dreva či drevotriesky, ale aj na vytvorenie základu na hladkých povrchoch, aby horný náter dobre priľnul. Na hladkom kovovom povrchu aj najkvalitnejšia farba po čase popraská alebo sa začne lúpať, pretože laky nie sú prispôsobené na hladké povrchy a vytvárajú film, ktorý potrebuje priľnavú vrstvu. Všeobecný základný náter možno použiť na akýkoľvek povrch, jestvujú aj špeciálne základné nátery určené na mäkké drevo, hliníkový drevný náter na tvrdé drevo, omietkový základ na sadrovú lepenku (sadrokartón) a pod. Ďalej sú to základné nátery zvyšujúce životnosť vrchného náteru tým, že odpudzujú vodu, odolávajú alkáliám, plesniam.
Na povrch natrené základnou farbou sa ešte môžu použiť pred samotným povrchovým lakom tzv. podkladové nátery, ktoré tiež vylepšujú vlastnosti hotovej maľby. Používajú sa napr. na tmavé povrchy, ktorých horný náter má byť svetlý. Ak obsahujú viac pigmentu, redukujú tým aj množstvo materiálu potrebného na vrchný náter. O zložení a klasifikácii náterov si povieme inokedy. Nátery delíme podľa spojiva na olejové, nitrocelulózové, syntetické, emulzné a iné. Každá skupina má svoje špecifické vlastnosti, ktoré rozoberieme podrobnejšie nabudúce, ostatne, dá sa to zistiť aj z etikety na plechovke.
Pred kúpou konkrétnej farby si musíme zvážiť, že nie z každého druhu dostať všetky potrebné odtiene. Ak chceme farby miešať, treba kúpiť dostatočné množstvo jednotlivých tónov a namiešať koľko potrebujeme - neskôr by sa nám správny odtieň nemusel podariť. Z toho dôvodu, ale aj aby sme zbytočne neplytvali, potrebujeme čo najpresnejšie vypočítať, aké množstvo farieb treba kúpiť.
Možstvo náteru vyrátame tak, že v prvom rade vyrátame plochu, ktorú chceme natierať. V prípade miestností zmeriame všetky steny, pričom nezabúdame na rôzne výklenky, soklíky, okná a dvere. Zvlášť meriame plochu stien (obvod násobíme výškou), plochu stropu odneriane na dlážke, plochu okien a dverí odrátame od plochy stien (obr.) Zistíme si kryciu schopnosť a výdatnosť jednotlivých druhov náterov, teda koľko štvorcových metrov sa dá natrieť jedným litrom farby. Niekedy sa údaje uvádzajú v gramoch.
Ak nám napríklad vyjde plocha 6,3 m2, ktorú chceme pokryť farbou s krycou kapacitou 15 m2/liter, vydelíme plochu 6,3 m2 plochou 15 m2. Vyjde nám množstvo farby potrebnej na natretie jednej vrstvy, t. j. 0,4 litra.
Orientačne nám môže pomôcť aj nasledujúca tabuľka:
Druh farbyPlocha v m2 natrená 1 l farby
Všeobecné a iné základné farby5 - 9
Podkladové farby15
Emulzie15
Neodkvapkávajúce emulzie14
Olejové hodvábne konečné nátery12
Lesklé nátery17
Neodkvapkávajúce lesklé nátery12
Ďalším faktorom ovplyvňujúcim množstvo farby je kvalita povrchu. Ak je pórovitý, treba rátať s viacerými vrstvami, pričom vždy rátame najmenej s dvomi. Medzi jednotlivými vrstvami náteru treba vždy počkať, kým náter dôkladne nevyschne, až potom natierame ďalšiu vrstvu. Tento čas je rôzny pri jednotlivých druhoch materiálov.
Viac vrstiev si vyžaduje aj textúrový povrch a tiež tmavý podklad, ktorý potrebujeme prekryť svetlou farbou.
O vlastnostiach farieb a pomôckach na ich nanášanie si povieme až nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
