zákon o sociálnom poistení. Tentoraz sa úplná pohroma nekonala, na vytešovanie sa ale niet najmenšieho dôvodu.
Zákon, ktorý sa nadnesene označuje ako začiatok dôchodkovej reformy na Slovensku, bez problémov prešiel. Relatívna politická zhoda koalície s opozíciou (88 hlasov z viac ako sto prítomných) ponecháva istú nádej, že v reforme penzijného systému sa bude pokračovať aj po voľbách. To je však aj jediná pozitívna správa; samotný zákon nie je dobrý, nemení filozofiu súčasného modelu, je iba jeho opatrnou korekciou. To platí napriek faktu, že sa prehĺbi vzťah medzi sumou dôchodku a výškou odvodov poistenca. Malým plusom je, že sa podstatne sťaží prístup k priznaniu veľmi populárneho invalidného dôchodku...
Nešťastné je, že zákon zavádza najpomalší variant vyrovnávania dôchodkového veku mužov a žien. Na úrovni 60 rokov by sa obe pohlavia mali stretnúť v roku 2027. Že do akej miery je tento projekt vážny, vypovedá odporučenie OECD, ktoré dorazilo na vládu zhodou okolností tento týždeň: Radí neodkladne začať s prechodom na jednotný dôchodkový vek 65 ROKOV (ktorý je už zavedený aj v omnoho bohatších štátoch ako Slovensko). K zisteniu, že súčasný dôchodkový systém je neúnosnou záťažou pre tých, ktorí ho financujú, však netreba ani OECD. Stačí aj Štatistický úrad, ktorý tiež v tomto týždni oznámil prelomový údaj: Prirodzený úbytok obyvateľstva. Čiže prvýkrát nás v roku 2001 viac umrelo, než sa narodilo. Otázka znie, kto bude celé toto socialistické veselie platiť?
Podstatné je toto: Priebežný systém financovania dôchodkov aktívnym obyvateľstvom, ktorý nový zákon v jemne vylepšenej verzii konzervuje, je archaizmus a neperspektívny z princípu. Jednoducho preto, lebo so zvyšujúcim sa priemerným vekom dožitia (najnovšie u mužov už 70, pred desiatimi rokmi 63) narastá masa poberateľov, kým počet prispievateľov zostáva rovnaký, resp. bude dokonca klesať. To je základná premisa, z ktorej niet úniku. Už dnes vidíme kŕče, v akých sa zmieta Sociálna poisťovňa.
A bude ešte vo väčších; NR SR v zákone znemožnila doterajšiu prax plátania dier v dôchodkovom fonde z fondu nemocenského. To je napokon aj správne, absolútne nesprávne ale je, že poslanci pribalili ešte predvolebný darček: Zvýšenie dôchodkov o 5 percent. Zákon jasne hovorí, že povinnosť zvyšovať dôchodky nastáva iba vtedy, ak je splnená buď podmienka päťpercentného nárastu miezd, alebo cenovej hladiny. Nič z toho sa nekonalo a deficit verejných financií je hrozivý. (Pre objektivitu ale treba uznať, že populistické gesto NR SR je slabým odvarom toho, čo sa vystrájalo s penziami v maďarskej i českej volebnej kampani. Vďaka šialenstvu MSZP budú maďarskí penzisti úplne svetoví - čaká ich každoročne 13. dôchodok!)
Východiskom z demografickej pasce je tzv. druhý pilier. To jest individuálne účty, na ktorých by si každý sporil sám na seba. Návrhu poslanca Tatára, ktorý takýto zákon predkladal, bohužiaľ chýbalo päť hlasov. Až schválenie tohto patentu, ktorý počítal s približne fifty-fifty rozdelením povinných odvodov na individuálny a priebežný pilier, by znamenalo štart reformy dôchodkového systému na Slovensku. Podobne ako v prípade konfliktu záujmov, treba si dobre zapamätať tých, ktorí vcelku dobrý návrh zablokovali - opozícia, koaličná ľavica, SDKÚ.
Plne na svedomie týchto strán sa lepí zodpovednosť za to, že slovenský systém sociálneho zabezpečenia zostáva najťažšou deformáciou a časovanou bombou. Výhovorky, že "reforma si vyžaduje komplexné opatrenia, ktoré musia zahŕňať koordináciu viacerých rezortov a inštitúcií" (poslanec SDKÚ Hort), sú smiešne. Rezorty, predovšetkým Magvašiho sociálny, štyri roky komplexne odflákli a neurobili nič. Je povinnosťou zodpovedných poslancov, ak vidia takúto komplexnú neschopnosť, konať. Keby aspoň existovala najmenšia záruka, že povolebná nominácia problém briskne vyrieši... Ale garancie niet, stačí sa pozrieť na milé preferencie. Mimochodom, hlasovaním poslancov SDKÚ definitívne vyhorel aj obľúbený "argumot" (argument-bonmot) Mikloša či Martinákovej, že reforma viazne kvôli tomu, že sociálny minister je z SDĽ.
S najťažším transformačným problémom Slovenska nový zákon o sociálnom poistení teda nepohol. Azda len vytvoril priestor, do ktorého sa dá namontovať spásny individuálny pilier. Ten priestor však zíva po súčasnej koalícii hrozivou prázdnotou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
