v jesennej časti ročníka 2000/2001 rozhodol okúsiť futbalový chlebíček v zahraničí. Kontroverzný futbalista hľadal šťastie u našich západných susedov, kde sa postupom času prepracoval až do najvyššej súťaže Gambrinus ligy. Svojmu terajšiemu klubu Chmelu Blšany pomohol v poslednej časti sezóny k prvoligovej záchrane, čo vedenie klubu ocenilo štyri a polmiliónovou prémiou pre celé mužstvo! Za Blšany nastúpil dovedna šesťkrát (presne 433 minút) a strelil jeden gól Slávii Praha. Oslovili sme teda dvadsaťtriročného Miroslava Totha a pozhovárali sa s ním na tému jeho obdivuhodného futbalového rozletu.
Hoci ste v poslednej sezóne obliekali dres prvoligového Chmelu Blšany, sprvoti ste za riekou Moravou začínali v nižších súťažiach. Ako si na tieto časy spomínate?
"V Čechách som začínal v divíznom tíme Chropyne, dedinky neďaleko Přerova. Tam som bol najprv na skúške, ale už tri dni po mojom príchode mi vedenie klubu oznámilo, že má o moje služby záujem. V Chropyni som napokon odohral druhú polovicu jesennej časti sezóny 2000 / 2001."
Predpokladáme, že ste sa neuspokojili s pôsobením v divízii. Kedy sa vám ozvali kluby z vyšších súťaží?
"Hneď počas zimnej prestávky ma oslovili funkcionári treťoligovej Sihote (periférie Uherského Hradišťa), kde som odohral jarnú časť ročníka 2000/2001. Tamojšiemu trénerovi však vadila moja telesná výška, nuž som sa musel po skončení jesennej časti sezóny obzerať po novom angažmáne."
Čo nasledovalo potom?
"Ujal sa ma jeden manažér, už si nespomínam na jeho meno, ktorý sa poznal s bývalým reprezentantom Československa Karlom Kulom. Ten sa bol na mňa predtým pozrieť, a tak ma odporučil zástupcom treťoligového Třinca, kde som našiel svoje ďalšie pôsobisko."
Ako dlho ste obliekali dres třineckých železiarov?
"Odohral som za nich celú minulú jeseň, po ktorej som dostal ponuku z prvoligovej Opavy, kde bol hlavným trénerom Slovák Miroslav Mentel. Ich podmienky sa mi zapáčili a hneď som sa aj zapojil do zimnej prípravy. Horšie to však bolo medzi klubmi, ktoré nenašli spoločnú reč, a tak som sa musel vrátiť naspäť do Třinca. Tam som sa začal pripravovať na odvetnú jarnú časť posledného majstrovského ročníka."
Ako a kedy došlo k vášmu odchodu do Blšian?
"Hneď po prvom jarnom kole, keď sme doma remizovali s Poštornou 1:1, sa na mňa nakontaktovali funkcionári Chmelu Blšany, ktoré mali vtedy ohromné záchranárske starosti v Gambrinus lige. Tým sa naplnila moja najväčšia futbalová túžba, lebo už pri prvých dotykoch s loptou som sníval, že si raz zahrám v najvyššej súťaži. Trošku ma však mrzí, že to nie je na Slovensku, ale na druhej strane, keď si porovnám úroveň futbalu u nás a v Česku, nemám čo ľutovať."
Za akých okolností prebehla spomínaná prestupová transakcia?
"Prestup mi funkcionári vybavili v priebehu týždňa, keď ma najprv telefonicky oslovil tréner Blšian Günter Bittengel, ktorý mi povedal, že by ho veľmi potešilo, keby som ich ponuku prijal. Vo štvrtok, tri dni pred stretnutím proti Slávii Praha, som prišiel do miesta svojho nového pôsobiska a v piatok mi už tréner Bittengel oznámil, že so mnou v nedeľu na Strahove ráta do základnej zostavy. Veľmi ma to prekvapilo. Tréner mal ešte predtým so mnou pomerne dlhý osobný rozhovor, v ktorom mi prízvukoval, aby som nemal žiadny strach či trému. Vravel mi, že slávisti sú takí istí hráči ako trebárs ja."
Čo vaše dojmy z prvoligovej premiéry proti zošívaným?
"Bolo to niečo, na čo som doposiaľ nebol zvyknutý. Na krásny strahovský štadión, alebo na neopísateľnú futbalovú atmosféru, na to určite nezabudnem. To sa ani nedá opísať, to sa musí zažiť. Premiéra v blšianskom drese mi vyšla nad očakávanie, lebo už po štrnástich minútach hry som po prihrávke Bureša vsietil svoj prvý prvoligový gól. Viedli sme síce 1:0, ale napokon sme prehrali 1:3. Škoda, lebo zápas sme mali dobre rozbehnutý."
Mali ste už odvtedy pevné miesto v základnej zostave?
"O tom sa nedá hovoriť s istotou, pretože v mužstve vládne silná rivalita a zároveň zdravá konkurencia. O miesto v zostave sa bojuje doslova každý deň a navyše sa teraz cez leto chystá ďalší nákup hráčov. Vôbec som však nepostrehol, aby sa tam niektorí hráči uprednostňovali či zvýhodňovali. Každý sa o miesto v základnej jedenástke musí pobiť."
Dajú sa vôbec podmienky Blšian porovnať trebárs s trebišovskými?
"To sa jednoducho nedá, pretože je to diametrálne odlišné. V areáli Chmelu je k dispozícii sedem vynikajúcich trávnatých ihrísk. Neďaleko štadióna, ktorý ma kapacitu 4700 miest) je hotel pre športovcov, ktorý je okrem iného vybavený aj komfortnou rehabilitačnou linkou či posilňovňou. Blšany majú iba 280 obyvateľov, ale podmienkami by som ich prirovnal aj k nemeckej bundeslige. Jediné, čo môžem porovnávať je kvalitná mládežnícka základňa, ktorú má Slavoj takisto vynikajúcu."
Futbalových priaznivcov bude iste zaujímať finančné ohodnotenie prvoligového futbalistu v Čechách. Prezradíte nám, koľko zarábajú hráči Blšian?
"Osobne som s platovými podmienkami veľmi spokojný, taký plat som ešte predtým nikde nemal. Základné mzdy sa v Blšanoch pohybujú od 35 000 do 25 000 českých korún, ale na druhej strane sa neustále stupňujú. Očakávam, že aj mne odmeny časom zvýšia."
Iste ste na svojom terajšom pôsobisku veľmi spokojný, neláka vás však vidina angažmánu v západnej Európe?
"Áno, aj ja by som si rád zahral futbal trebárs v Nemecku. Prezradím, že som nedávno dostal ponuku z nemeckého St. Pauli, ale blšianskí funkcionári na to reagovali tým, že bude lepšie, ak ešte ostanem u nich, pretože do vrcholového futbalu som vhupol len nedávno. Náhla zmena prostredia by mi mohla uškodiť a o to nikomu v Blšanoch nejde. Ak mám byť úprimný, z Blšian by som teraz veľmi nerád odchádzal. V kolektíve aj u trénerov mám veľkú dôveru, ktorú by som nerád sklamal. Môj čas ešte príde."
Sledujete v Čechách slovenské súťaže?
"Samozrejme. Najviac ma zaujíma dianie v III. lige východ, kde pôsobí môj materský Slavoj Trebišov. Jeho dres obliekajú moji niekdajší spoluhráči, ktorých by som chcel touto cestou pozdraviť a zároveň im zaželať do ďalšej práce veľa úspechov. Takisto by som chcel poďakovať trénerovi Štefanovi Voroňákovi, ktorý ma najväčšiu zásluhu na tom, že z futbalovej abecedy ovládam už toľko písmen. Nedá mi, aby som neadresoval slová vďaky mládežníckym trénerom Šándorovi a Mesárošovi, ktorí majú takisto veľký podiel na mojom futbalovom raste. Aj keď som z Trebišova odišiel svojho času za dosť zvláštnych okolností, vôbec sa na popredných funkcionárov Slavoja nehnevám. Skôr by som sa im chcel poďakovať, lebo v skutočnosti mi viac pomohli ako ublížili."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
