hneď zdôraznil nechcem veľmi o sebe hovoriť, pretože nechcem, aby to verejnosť chápala tak, že VSŽ sa rovná Radovan Ujházy.
Radovan Ujházy je šťastne ženatý, má 35 rokov a je otcom trojmesačného synčeka Jakuba. Vek svojej manželky Ivice, ktorá je podobne ako on ekonómka a realitná maklérka zároveň, ako sa na gentlemana patrí, neprezradil. Povedal len, že je mladšia ako on. Zoznámili sa na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave. Manželka pochádza z Vrbového pri Piešťanoch, kým R. Ujházy je od Rožňavy, pochádza z Rožňavského Bystrého.
"Manželka sa za slobodna volala Adamcová, čo je meno známe najmä fanúšikom futbalu. Môj syn sa narodil presne v ten istý deň, ako ten slávny futbalista Jozef Adamec, len o 60 rokov neskôr. Moja manželka je v príbuzenskom vzťahu s týmto futbalistom, myslím, že jej otec bol jeho bratranec. Práve na jeho narodeninách bolo Jozefovi Adamcovi oznámené, že už má svojho nástupcu. Len sa bojím, že nestihne vytrhnúť košický futbal z biedy," so smiechom dodal hrdý otec.
Keď už sme sa pristavili pri tom športe, zaujímalo nás, ako je na tom on sám. Zareagoval ako väčšina manažérov. "Nuž, posledných desať rokov som dosť veľa pracoval, čo sa odrazilo aj na mojom zdraví. Necítim sa najlepšie a preto keď som ukončil svoje pôsobenie v spoločnosti IPB Real Reality, som si dal rok voľna. Ako poďakovanie manželke za to, že to celý ten čas so mnou vydržala, sme sa vybrali na Nový Zéland, kde sme strávili skoro rok."
Na tejto "menšej" dovolenke rodinného typu si našiel čas konečne aj na športovanie. Ani tam si však nedal úplne pokoj a popracoval na svojich jazykových znalostiach. Pol roka chodil aj s manželkou do jazykovej školy. Priznal, že ešte viac by sa však boli z tej angličtiny naučili, keby išli na Nový Zéland osobitne. V súkromí totiž rozprávali slovensky. "Nový Zéland je krajinou športov, takže sme športovali skoro každý deň. Hrával som tenis, futbal, preháňal som sa na kolieskových korčuliach, chodili sme behať a dokonca som začal chodiť do posilňovne, čo som si vždy myslel, že sa mi úspešne vyhne v tomto živote."
Kto drží doma rodinné financie on alebo manželka, keď sú obaja ekonómovia? "Keďže som viac pracoval vo finančnej sfére ako moja manželka, samozrejme s jej súhlasom ich spravujem ja. Aj ja však využívam služby profesionálnych poradcov." To už sú tie úspory také, že potrebujú finančných poradcov? "(smiech) Nemyslím si, že som chudobný. Zastávam názor, že o peniaze sa treba starať. Časy, keď sme sa mali hanbiť za to, že sme boli úspešní a mali peniaze, dúfam, pominuli..."
Keď sme sa Radovana Ujházyho opýtali na to, aké darčeky zvykne kupovať manželke, napríklad k narodeniu syna pred tromi mesiacmi, priznal, že jej kúpil len kyticu z asi 50-ich ruží. Doniesol jej ju do nemocnice ako neskonale šťastný otec, pretože na vytúžené dieťatko čakali dlho. "Keďže najlepšia kamarátka mojej manželky je odborníčka na starožitnosti a šperky, kúpim jej asi nejaký pekný prsteň, ktorý si sama vyberie."
Prezident VSŽ už desiaty rok žije v Prahe, kde je široká škála možností kultúrneho vyžitia. Pravidelne chodí do divadiel, a to nielen do veľkých, ale rád navštevuje aj divadlá malých javiskových foriem. Často chodieval i do opery. Keď má čas, v súkromí si niečo prečíta. Televíziu pokladá za zlodeja času, obmedzuje ju na pozeranie správ a športových prenosov, ale stáva sa aj to, že sa zabudne a strávi celý večer pri telke až do polnoci, pozerajúc, ako povedal, tie báječné filmy. Keď príde na čítanie, väčšinou siaha po ekonomickej literatúre, ktorú má skutočne rád, rovnako tak má rád literatúru faktu. Keď je však na dovolenke a chce vypnúť, siahne aj po takom Grishamovi a je rád, že po pobyte na Novom Zélande si ho môže prečítať aj v origináli.
Rád spomína na Fínsko, ktoré navštívil ešte v roku 1989 a bola to prvá slobodná krajina západného sveta, v ktorej kedy bol. Odcestoval tam zo záverečného vojenského sústredenia, bol jedným z posledných, ktorí museli niečo také absolvovať. Mimoriadne silným zážitkom bolo Fínsko nielen kvôli krajine, moru a prírode, ale aj kvôli ľuďom... "Vtedy som si uvedomil, že u nás boli ľudia takí zachmúrení, čo som si, keď som tu žil, ani neuvedomoval. Tam boli všetci akýsi usmiatejší, spokojní... Potom som sa dostal do Švédska, krajín bývalej Juhoslávie, pravidelne chodievam lyžovať do Rakúska. Rád spomínam aj na Tunisko, Grécko, Krétu, Dominikánsku republiku." Ale v spomienkach jednoznačne dominuje Nový Zéland, kam by sa rád vrátil, ale už aj so synom. Chcel by, aby tam taký rok chodil do škôlky. Tam sa vraj deti najskôr naučia čítať už v škôlke...
Radovan Ujházy nefajčí a dúfa, že čo sa pitia týka, tak že pije striedmo. Má rád dobré červené vína z juhu Európy, biele vína mu chutia slovenské. Nemá vyhranený vkus, čo sa tvrdého alkoholu týka, pripije si s čímkoľvek. Na otázku, aké má neresti, odpovedať nevedel, za nie vždy dobré však pokladá to, že častokrát dá na prvý dojem a nie vždy mu to vychádza. Potom svoje omyly ľutuje. Aj jeho manželka bola láskou na prvý pohľad (vraj sa jej s tým ešte nepriznal), aj keď tu našťastie o nejakom omyle nemôže byť ani reči.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
