zúčastňujú prezidenti 16 krajín regiónu. Hlavnými témami tohtoročnej diskusie sú výsledky procesu transformácie strednej Európy a jej úlohy ako spojovacieho článku pri integrácii kontinentu.
Prezidenti sa na summite vyjadria aj k otázkam vzťahu Európy k procesu globalizácie, prínosu európskej integrácie k minimalizácii nových delení, prínosu transformovanej strednej a východnej Európy k zjednocovaniu európskeho priestoru. Témou diskusie je aj problematika pomoci strednej a východnej Európy pri transformácii a stabilizácii Balkánu.
Tradíciu stretnutí stredoeurópskych lídrov iniciovali v roku 1993 prezidenti Rakúska, Maďarska, Česka a Nemecka, ktorí sa neformálne zišli na hudobných slávnostiach v rakúskom Salzburgu. Thomas Klestil, Árpád Göncz, Václav Havel a Richard von Weizsäcker sa vtedy dohodli, že zavedú pravidelné stretnutia, a to aj s účasťou zástupcov iných krajín.
Na prvom summite v českej Litomyšli sa v roku 1994 zúčastnili aj Slovensko - zastúpené Michalom Kováčom, Poľsko a Slovinsko. V roku 1998 sa stretnutie konalo v Levoči. Na schôdzke v ukrajinskom Ľvove v roku 1999 sa zástupca SR nezúčastnil, pretože Slovensko bolo v tom čase bez prezidenta.
Počet účastníkov stretnutia sa každý rok rozširoval z pôvodných siedmich prezidentov na súčasných 16, čo znamená, že tohtoročná schôdzka je počtom účastníkov najväčšia v histórii stretnutí. V Slovinsku sú po prvý raz zastúpené Macedónsko a Bosna.
Stredoeurópske summity sa tradične konajú mimo metropoly hostiteľskej krajiny. Účastníci stretnutí obyčajne diskutujú na danú tému na plenárnom zasadaní, summit je využívaný aj na bilaterálne kontakty. Politické závery alebo vyhlásenia nie sú cieľom summitov.
"Veteránmi" stretnutí sú prezidenti Rakúska, Česka a Slovinska - Klestil, Havel a Kučan, ktorí sa zúčastnili na všetkých summitoch. Pre Havla a Kučana je však tohtoročné zasadanie posledné. Kučanov mandát totiž vyprší v decembri a Havlov vo februári 2003.
Okrem geopolitického postavenia mnohých účastníckych krajín sa v priebehu desaťročia zmenili aj témy summitov. Kým pred desiatimi rokmi išlo o vytváranie väzieb medzi EÚ, NATO a novými demokraciami, teraz ide o vízie do budúcnosti.
Kučan pred stretnutím vyslovil názor, že rozširovanie účasti prinieslo výhody aj nevýhody. Menšia skupina politikov sa môže lepšie identifikovať s hodnotovým systémom strednej Európy, väčšia skupina je menej jednotná, príspevky z iných kultúrnych prostredí však diskusiu obohacujú.
Čas vzájomného poznávania medzi Východom a Západom však už pominul. Poľsko, Maďarsko a Česko sú od roku 1999 členmi NATO, v krátkom čase sa očakáva prizvanie ďalších kandidátskych krajín. Tiež finišuje proces rozširovania EÚ.
Na stretnutí sa okrem hostiteľa Milana Kučana zúčastňujú Rudolf Schuster, Thomas Klestil (Rakúsko), Václav Havel (Česká republika), Leonid Kučma (Ukrajina), Aleksander Kwasniewski (Poľsko), Carlo Azeglio Ciampi (Taliansko), Johannes Rau (Nemecko), Boris Trajkovski (Macedónsko), Stipe Mesič (Chorvátsko), Ferenc Mádl (Maďarsko), Vojislav Koštunica (Juhoslávia), Ion Iliescu (Rumunsko), Vladimir Voronin (Moldavsko), Georgi Parvanov (Bulharsko) a Beriz Belkič (Bosna a Hercegovina).
Prezident Rudolf Schuster včera odovzdal medzinárodnému Fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam nášľapných mín (ITF) dar Slovenska - zariadenie Božena-4, určené na vyhľadávanie a zneškodňovanie mín. "Rád by som vyslovil nádej, že užívateľ tohto daru, ktorým bude chorvátske národné odmínovacie centrum, dokáže odmínovacie zariadenie Božena 4 úspešne využiť a aj s jeho pomocou dosiahnuť stanovený cieľ - dokončiť odmínovanie v Chorvátsku do roku 2010. K tomu im želám veľa úspechov na prospech zachovania zdravia a pokojného života dnes ešte ohrozených občanov," povedal Schuster pri odovzdávaní symbolických kľúčov od zbrojného systému.
Autor: Brdo (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
