1992. Bije sa v ňom rocker a základný hlas súboru intrepretujúceho zväčša duchovnú - gospelovú hudbu. Spieva rock and roll, pop, spirituál, folk a všade sa cíti ako doma. Hoci už prekročil päťdesiatku, stále má v sebe čosi z revoltujúceho chlapca. Pred dvoma rokmi po koncerte v Košiciach mu zmizli z auta vzácne gitary. Našťastie, všetko dobre dopadlo. Napokon ich našli ukryté v kríkoch. Na úvod sme boli zvedaví, či táto nepríjemnosť poznačila jeho vzťah ku Košiciam.

"Mne sa už o tom nechce vôbec hovoriť. Dozvedel som sa len toľko, že ten človek, ktorý ich ukradol, nebol amatér a gitary smerovali za hranice, ak by sa to podarilo. Klobúk dolu pred ľuďmi, ktorí sa zaslúžili o to, že sa tak nestalo," ukončil rázne túto tému.

Čo je nového?

"To nemôžete takto zhurta. Chcete sa rozprávať o Spirituál kvintete, alebo o mojich projektoch? Prísne to oddeľujem."

Zaujíma nás jedno i druhé...

"Mňa to baví, že spievam tak i tak. Každý hľadá individulitu, ale v zbore zasa musí zabudnúť na sólové maniere a podriadiť sa."

Čám sa cítite viac, rockerom ?

"Doma sme pestovali vážnu muziku. Rodičia pochádzali z hudobných rodín, každú nedeľu sa u nás hralo triá, kvartetá. Chodilo k nám vtedy množstvo vynikajúcich hudobníkov. Ja by som to takto kategoricky nestaval, skôr tvrdím, že najbližšia mi je dobrá muzika a na jej žánri už toľko nezáleží."

Začneme teda Spirituál kvintetom, ten vydal platňu Křídla holubů, čím je iná ako tie predošlé?

"Je tam 17 nových pesničiek. Všetky sú nové v tom zmysle, že sú interpretované trochu inak. A sú tam aj veci z obdobia renesancie. A dve sú úplne pôvodné. Jednu napísal Jirka Cerha z CK Vokalu, vystupuje s nami už druhý rok a druhú som urobil ja. Podľa Jirkovej pesničky sme nazvali celý album. Inak, ide o pestré spojenie pesničiek, ktoré svojim spôsobom ani nemajú súvislosť. To je treba skôr počuť ako o tom rozprávať."

Precestovali ste vďaka Spiritual kvintetu kus sveta, ktoré miesto bolo asi najzvláštnejším, kde ste vystúpili?

"Takých bolo veľa. Ale za všetky spomeniem napríklad vzdialené Veľkonočné ostrovy. Spievali sme pod holým nebom a mali sme výhľad rovno na jednu z kolosálnych kamenných hláv, ktoré strážia ostrov. Naskytla sa takáto krásna príležitosť odskočiť si tam počas zájazdu do Chile."

Nenudíte sa na takejto dlhej šnúre, ako teraz na Slovensku?

"Vôbec nie. Prichádzajú za nami novinári. Takže máme čo robiť. Samozrejme, že si nenecháme ujsť miestne osobitosti, pamiatky. Našim východiskovým bodom je hotel Hubert v Tatrách. Odtiaľ vyrážame každý deň na koncerty. Je to už také naše osvedčené miestečko. Máme tam pokoj, čistý vzduch a výborné kurty, takže si vždy predtým, než vyrazíme, môžeme zahrať tenis. Jeden z našich posledných koncertov bude práve tam. Máme tých výjazdov dosť. Bratislava, Košice, Bardejov a ešte som si pritom odskočil zaspievať do Viedne. Chlapci absolvovali stretnutie s príbuznými, sme teda dosť vyčerpaní. Relaxujeme aspoň takto. Tešíme sa, že po tejto šnúre budeme nejaký ten týždeň doma."

Čo potom urobíte?

"Ak vyjde počasie, pozriem sa niekam vyššie do kopcov.

Milujem turistiku a rád si ju vychutnávam."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.