Niekoľko žien v rómskej osade na okraji dediny je totiž tehotných. Hoci tam eviduje len 46 obyvateľov, problémy spôsobujú dennodenne. V osade nedominuje vysoká kriminalita, ale vzájomné hašterenie a osočovanie. Podľa názoru Rómov to má riešiť starosta. "Sú dni, keď tam zájdem aj dvakrát. Hádajú sa, chodia sa sťažovať na obecný úrad jeden na druhého. V čase vyplácania sociálnych dávok sa sústreďujú pred miestnou poštou. Tam vyplácajú dávky aj pre Rómov z okolitých dedín, z Brdárky, Hankovej a Slavošky. Jedenásťdetná rodina z osady dostane približne 20-tisíc korún, ale keď im ich vyplatia napríklad v piatok, v pondelok už peniaze nemajú," hovorí starosta.
Kuriózny prípad riešil prednedávnom v súvislosti s možným nasťahovaním sa ďalšieho Róma do osady. Jedna polovica jej obyvateľov s tým súhlasila, druhá bola proti prisťahovaniu "cudzinca". Rozhodli sa, že spíšu petície. "Dostal som dve. Jednu proti, druhú za. Namiesto podpisov tam však svietili tri, či dva krížiky". Osadu si vybudovali bez stavebných povolení pred niekoľkými desiatkami rokov na malebnom mieste na okraji dediny. Jeden dom s murovanými základmi a ďalších 12 z dreva polátaných chatrčí však stojí na pozemkoch obyvateľov obce. Hoci si praví vlastníci neprajú, aby tam chatrče s provizórnymi latrínami stáli, do riešenia problému sa zatiaľ nik nepúšťa. Starosta Rómov niekoľkokrát upozorňoval na nutnosť povolení a majetko- právnych vysporiadaní. "Jeden z nich dal babke, ktorej pozemok patril, 500 korún s tým, že si týmto pozemok kupuje. Babka peniaze vzala a Róm považoval vec za vybavenú. Prišiel za mnou, že miesto je jeho. Žiaden papier, či list vlastníctva však nemal," zaspomínal si na úsmevné príbehy s miestnymi Rómmi starosta.
V osade im v roku 1990 dala obec zapojiť elektrinu, v roku 1996 vybudovať vodovod. Predtým tam mali studňu s nepitnou vodou. Pili ju rovnako, ako vodu z miestneho potoka. Teraz majú spoločný hydrant a spoločnú elektrickú skriňu. Ani jeden z elektrikárov si totiž na vlastné "tričko" nezobral riziko, že po zavedení do každej chatrče vznikne požiar. Káble si tak Rómovia natiahli sami. Hoci markušskú školu postupom rokov zaplnili Rómovia z okolitých obcí, miestni na "svoju" dedinu nedajú dopustiť. "Markušskí Rómovia Markušanov neokradnú," tvrdí starosta. Pri poslednom sčítaní obyvateľstva sa k rómskej národnosti prihlásila len polovica z nich. Ostatní sa považujú za Slovákov. Na rómsku problematiku pozná starosta Markušky, a rovnako aj jeho kolegovia zo susedných obcí, len jedno riešenie: "Nemali by dostať toľko peňazí naraz".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
