v globalizujúcom sa svete boli hlavnými témami stretnutia prezidentov 16 krajín regiónu, ktorý sa v piatok a sobotu konal v slovinskom meste Bled a na hrade Brdo.
Prezident hostiteľskej krajiny Milan Kučan, ktorý v záverečnom vystúpení pred novinármi na Brde pri meste Kranj v mene partnerov zhrnul výsledky dvojdňovej diskusie, vyhlásil, že zjednotená Európa je naším spoločným osudom.
"Zjednotená Európa by mala siahať potiaľ, pokiaľ siahajú jej hodnoty," povedal. História krajín regiónu - ktorá obsahuje viacero vojen - by mala byť základom pre "dialóg a nie ďalšiu konfrontáciu".
Podľa slovinského prezidenta stredná Európa už nie je len "mostom" medzi západnou a východnou časťou kontinentu, ale stáva sa čoraz dôležitejším "faktorom integrácie" krajín východnej a juhovýchodnej Európy.
Podľa Kučana sa stretnutie konalo v "kritickom čase". V tejto súvislosti spomenul novembrový summit NATO v Prahe, na ktorom sa má rozhodnúť o prizvaní ďalšej skupiny kandidátskych krajín z bývalého sovietskeho bloku. Pripomenul aj otepľovanie vzťahov medzi Ruskom a NATO, respektíve USA. EÚ sa má do konca roka vysloviť k rozšíreniu únie o postkomunistické krajiny, ktoré sa očakáva 1. januára 2004.
Prezident Rudolf Schuster na adresu vzťahov medzi Balkánom a zvyškom Európy pred slovenskými novinármi vyhlásil, že po tom, čo sa situácia vo výbušnom regióne začala upokojovať, "je našou povinnosťou naplniť sľuby" dané v čase konfliktov. Schuster tiež podporil myšlienku rozšírenia únie o Ukrajinu a Rusko, ktoré, ako povedal, v ostatnom čase urobili pokrok.
SCHUSTER: V SEPTEMBROVÝCH VOĽBÁCH PÔJDE O VŠETKO
V súvislosti s integračnými ambíciami Slovenska Schuster vyhlásil, že naša krajina má veľmi dobré pozície pre prijatie do EÚ a NATO. Varoval však pred možným negatívnym výsledkom septembrových parlamentných volieb, pod ktorý sa môže podpísať apatia sklamaných občanov.
"Tentokrát naozaj pôjde o všetko," povedal a zdôraznil, že od revolúcie z roku 1989 ide o najdôležitejšie rozhodnutie Slovenska.
Prezident vyjadril potešenie z podpory pre členstvo v EÚ a NATO, ktorá medzi občanmi panuje. "Ak by však výsledky volieb tieto nálady nepotvrdili, znamenalo by to, že dvere do NATO nám zostanú na dlhú dobu zatvorené," povedal. Vzhľadom na podobné politické kritéria NATO a EÚ pre prijímanie nových členov by mohol negatívny výsledok hlasovania ovplyvniť aj náš vstup do únie.
BENEŠOVE DEKRÉTY "NEDALI POKOJ"
Deviate prezidentské stretnutie bolo posledné pre hostiteľa Milana Kučana a jeho českého kolegu Václava Havla, ktorých funkčné obdobie uplynie túto jeseň, respektíve na začiatku roku 2003.
Kučan a Havel, označovaný za duchovného otca stretnutí tohto druhu, pri tejto príležitosti vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom stručne zhodnotili vývoj v strednej Európe od obdobia po páde Berlínskeho múra a komunizmu. Zároveň upozornili, že problémy regiónu nie sú zažehnané.
"Určité stredoeurópske štáty sa tiež rozhodli pre užšiu formu spolupráce zameranej na prekonanie ešte nie celkom zahojených tektonických zlomov minulosti. Nanešťastie, príležitostné historické reminiscencie zostávajú v politickom živote príťažlivým nástrojom - je to siahanie do Pandorinej skrinky histórie namiesto zvyšovania sebauvedomenia a sebareflexie," uvádza sa v dokumente.
Prezidenti v spoločnom vyhlásení dodali, že vo vzťahoch medzi európskymi štátmi "by história mala byť predmetom dialógu, a nie konfrontácie, nehovoriac o podmieňovaní prijatia krajiny do euroatlantických integračných štruktúr".
Práve táto zrejmá narážka na tzv. Benešove dekréty a podobné opatrenie Juhoslávie, ktorej súčasťou bolo po druhej svetovej vojne aj Slovinsko, sa na stretnutí postarala o rozruch. Ešte pred stretnutím sa objavili informácie, že pod deklaráciu sa podpíše aj rakúsky prezident Thomas Klestil, ktorý sa spolu s Havlom a Kučanom zúčastnil na všetkých doterajších prezidentských stretnutiach. Pred rakúskymi novinármi Klestil svoj postup zdôvodnil tým, že jeho podpis pod uvedeným vyhlásením by v Rakúsku "mohol byť nesprávne pochopený".
Jubilejný desiaty summit sa na budúci rok uskutoční v rakúskom Salzburgu, kde myšlienka prezidentských stretnutí v roku 1993 vznikla.
MESIČ A KOŠTUNICA PODNIKLI ĎALŠÍ KROK K NORMALIZÁCII VZŤAHOV
S rastúcim počtom účastníckych krajín - tento rok boli po prvý raz zastúpení lídri Bosny a Macedónska - sa rozširujú možnosti pre bilaterálne stretnutia prezidentov.
Práve v Slovinsku - ktoré sa po rozpade bývalej Juhoslávie úspešne dištancovalo od Balkánu a potvrdzuje imidž alpskej republiky - najväčšiu pozornosť zaujalo stretnutie prezidentov Chorvátska a Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), Stjepana Mesiča a Vojislava Koštunicu, ktorí v spoločnom vyhlásení vyjadrili odhodlanie plne normalizovať vzťahy svojich krajín, poznamenané vojnou z rokov 1991-95.
Obaja politici sa zhodli, že "v normalizácii vzájomných vzťahov treba pokračovať a treba ju rozšíriť na všetky oblasti spoločného záujmu". Osobitne zdôraznili zámer liberalizovať a nakoniec zrušiť vízový režim, ktorý je prekážkou pre rozvoj osobných, ako aj obchodných kontaktov.
"Napriek tomu, že celý región sa pohybuje k európskej integrácii, naše hranice nie sú európske," komentoval Koštunica súčasný stav.
BOŽENA BUDE POMÁHAŤ PRI ODMÍNOVANÍ CHORVÁTSKA
Prezident Schuster v úvodný deň summitu v Blede odovzdal medzinárodnému Fondu pre odmínovanie a pomoc obetiam nášľapných mín (ITF) dar Slovenska - zariadenie Božena-4, určené na vyhľadávanie a zneškodňovanie mín.
Systém Božena, ktorý má hodnotu 189 000 dolárov, je výrobkom krupinskej akciovej spoločnosti Way Industry. V projektoch OSN v rôznych častiach sveta pracuje vyše 40 týchto zariadení, z toho polovica na Balkáne. Boženy sa využívajú v Bosne a Hercegovine, Chorvátsku, Eritrei, Albánsku, Libanone, severnom Iraku a ďalších regiónoch. Dar sa bude využívať pri odmínovaní v Chorvátsku.
"Ako občan Slovenska, nie som ľahostajný k problémom, ktoré predstavuje dedičstvo balkánskej vojny. Rád by som vyslovil nádej, že užívateľ tohto daru dokáže odmínovacie zariadenie Božena-4 úspešne využiť a aj s jeho pomocou dosiahnuť stanovený cieľ - dokončiť odmínovanie v Chorvátsku do roku 2010," povedal Schuster pri odovzdávaní kľúčov od Boženy prezidentovi ITF Jernejovi Cimperšekovi. Na obrade boli prítomní aj všetci ostatní prezidenti.
SUMMITOM ZA ROZVOJ TURIZMU
Organizátori stretnutia využili prítomnosť asi dvoch stoviek zahraničných novinárov na propagáciu svojich turistických klenotov. V rámci kultúrneho programu prezidenti navštívili hrad Brdo, ktorý sa vypína na skale nad rovnomenným jazerom.
V rámci spoločenských vložiek na Brde ako spomienku na stretnutie obnovili činnosť fontány na terase pri kongresovom centre. Na "radosť" prítomných fotografov a kameramanov však fontána začala vodu chrliť až po tom, čo sa prezidenti po chvíli "suchého" pózovania začali rozchádzať.
Rudolf Schuster pobyt v Blede využil aj na športové aktivity. V sobotu si privstal a spoločne s poľským partnerom Alexandrom Kwasniewským zohral hodinový tenisový zápas proti juhoslovansko-macedónskej dvojici Vojislav Koštunica, Boris Trajkovski. Podľa prezidentovho hovorcu zápas skončil víťazstvom dua Schuster/Kwasniewski.
Autor: Brdo/Bled/Bratislava (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
