najzaujímavejších hostí patril český senátor Adolf Jílek, ktorý v hornej komore českého parlamentu zastupuje moravský okres Šumperk.
Ste členom výboru pre hospodárstvo, poľnohospodárstvo a dopravu českého senátu. Obchodná výmena medzi Slovenskom a Českou republikou je relatívne vysoká, má však mnoho rezerv a komplikácií. Dá sa s tým ešte pred vstupom do EÚ niečo urobiť?
Musí sa dať. Vzájomný obchod od roku 1996 do roku 1999 prudko klesal. Spamätal sa až prednedávnom a začína sa postupne zvyšovať. Bolo to asi spôsobené tým, že podnikatelia hľadali v zahraničí niečo nové, no až potom si uvedomili, že vzájomná spolupráca je omnoho dôležitejšia a vďaka nej sa dá dosiahnuť oveľa vyšší efekt.
Existuje veľa pochybností o budúcnosti spoločnej colnej únie. Ak totiž obe krajiny nevstúpia do EÚ naraz, jej budúcnosť je minimálne otázna.
Naozaj tu môže vzniknúť problém. Všetky štáty únie musia mať voči nečlenským krajinám spoločnú colnú politiku. A hoci je colná únia jeden silný neštandard, je dobré, že v súčasnosti existuje. V obidvoch krajinách sa robí všetko pre to, aby sme do únie vstúpili naraz. Potom sa vyrieši aj problém colnej únie .
Oveľa vážnejším problémom, ktorý brzdí slovensko-české hospodárske vzťahy je však neexistencia dohody o vzájomnej ochrane investícií, ktorá dáva investorom istú záruku. Česká republika má podobnú dohodu s takmer všetkými vyspelými krajinami a s množstvom ďalších štátov. Zo Slovenskom však nie. Potrebujeme nájsť kompromis a ten sa hľadá, bohužiaľ, už príliš dlho.
Podarí sa ho nájsť po parlamentných voľbách? Ako môžu ovplyvniť personálne výmeny vo vedení oboch krajín vzájomné hospodárske vzťahy?
To bude záležať na tom, ako voľby dopadnú. Uvidíme, kto bude v Čechách po voľbách vládnuť. Existuje niekoľko alternatív a dnes je naozaj ťažké odhadnúť, ako bude vyzerať vládna koalícia. ODS má totiž, podobne ako HZDS, oveľa nižší koaličný potenciál, ako ostatné strany. Strana rovná sa líder a HZDS a ODS sa naozaj podobajú.
Veľa sa špekuluje o tom, kde sa vybuduje vonkajšia hranica EÚ. Či na slovensko-českej hranici, alebo o 500 kilometrov na východ. Ako vníma česká politická scéna tento problém integrácie?
Česká republika si nie len kvôli tomuto problému praje, aby sme do únie vstupovali spolu. Všetky nepríjemnosti, ktoré dnes existujú na našej spoločnej hranici by konečne zmizli. Hranice medzi štátmi sa zmenia na čiary na mape a Európa sa stane spoločenstvom regiónov. Schengenská hranica na slovensko-ukrajinskej hranici z hľadiska nákladov a bezpečnosti je najlepší variant. Ťažko sa deťom v prihraničí vysvetľuje, že hoci majú babičku za potokom, ale musia prejsť 50 kilometrov, aby sa k nej dostali. Naviac, východ Slovenska bude veľmi dôležitý pre celú Európu, pretože toto je najlepšie miesto, ktoré sa môže stáť základňou pre obchodnú výmenu s krajinami na východ od Slovenska, či EÚ. Veľa bude záležať aj na výsledku slovenských volieb.
V Prahe sa rozhodne o prijatí Slovenska do Severoatlantickej aliancie. Česká republika už členom NATO je, objavujú sa však hlasy, podľa ktorých bolo toto rozhodnutie chybným krokom. Ľudia sú sklamaní. Kde je pôvod podobných pochybností?
Základný problém je niekde inde. Každá bezpečnosť niečo stojí a ak si ju zabezpečujete sám, tak to stojí ďaleko viac než vo väčšom spoločenstve. Dôležitú úlohu hrajú médiá, ktoré však väčšinou členstvo v NATO spochybňujú. V žiadnom prípade to však nie sú vyhodené peniaze. Ono je to ako s kúpou auta. Môžete tam mať airbagy, ABS a ďalšie bezpečnostné prvky, alebo vám stačí, aby to auto malo karosériu, motor, riadenie, brzdy a miesta na sedenie. Otázkou však je, čo sa stane v prípade nehody.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
