republika (2:2). Tridsaťštyriročný rodák zo Stropkova spolu s asistentom Igorom Šramkom zvládli náročné stretnutie, hoci obavy, ktoré z neho mal, sa nakoniec naplnili. A práve touto témou sme začali rozhovor, keď sme mu včera zatelefonovali do soulského hotela Hilton.

Vaše pocity po premiére na majstrovstvách sveta?

"Teraz dobré, lebo nastala už psychická úľava. Je to veľký stres a napätie. Ťažko to opísať, lebo každému mužstvu ide o veľa, štart do turnaja je veľmi dôležitý. Tak isto i nám rozhodcom ide o to, aby sme v prvom zápase nevyhoreli neblamovali seba, svoju krajinu. Človek nechce urobiť zlé meno Medzinárodnej futbalovej federácii a aj ďalším kolegom, ktorí sú tu. Môže vzniknúť jedna, druhá, tretia kauza okolo rozhodcov a potom sa už ťažšie píska. Som spokojný, že nedošlo k extrémnym, veľkým chybám, ktoré by ma mohli negatívne pribrzdiť v mojej kariére."

Pred odchodom ste si najradšej želali zápas s európskym tímom, respektíve s mužstvami, ktoré by mali záujem o hru. Nakoniec to vyšlo presne opačne.

"Bol ťažký z tohto pohľadu, že väčšina hráčov nehrá v európskych ligách, azda až na štyroch. Klubové súťaže v Afrike a v Južnej Amerike sú zrejme iné a hrá sa v nich tvrdšie. Aj v prvom polčase sa hralo tvrdšie, bolo v ňom menej futbalu. Po prestávke už pribudlo vzruchu a na ihrisku sa odvíjal zaujímavejší zápas. Bol to však veľmi ťažký zápas. Nebolo v ňom síce veľa hrubých zákrokov, ale dosť takých "tichých faulov" hranie rukami, ťahanie za dres, držanie, lakte a podobne. Nebol to duel, v ktorom by som mohol nechávať výhody a nechať hráčom voľnosť. Zrejme aj boli dosť premotivovaní, lebo išli dosť do seba."

Takže splnilo sa, čo ste od neho očakávali?

"Presne, do bodky. Pred stretnutím sme sa pripravovali na toto stretnutie a naše prognózy vyšli do detailov. Naplnilo sa to, čo sme predpokladali. Vedeli sme, že je to zápas, akurát tak na ´prúser´. Nič pozitívne z neho nebude, len, keď sa niečo nepríjemne prihodí. Keď to porovnám zo zápasom Švédsko - Anglicko, tak tam išlo o úplne iný zápas. Futbalisti v prvom rade hrali, podali si ruky, usmejú sa a idú ďalej. Títo na seba boli ako pes s mačkou. Bol to naozaj ťažký duel a nielen z psychického, ale i fyzického hľadiska. Veď po zápase som mal tep takmer 200, pričom v stretnutiach Ligy majstrov, mám o 20 menej. Je to aj vďaka vlhkosti a dosť veľkému dusnu."

Každý si musel všimnúť, že to bol dosť nečistý zápas.

"Iste. Množstvo drobných faulov, ktoré kazia hru. Keď si to človek nevšimne a pustí to, tak hráči začnú byť nervózni. Hlavne som sa obával, aby juhoameričania nevybuchli, lebo vedia byť temperamentní, začnú oplácať, pričom to robia hlavne za chrbtom rozhodcu."

Svojím spôsobom mal tento zápas niektoré prvenstvá. Udelili ste zatiaľ najviac žltých kariet v jednom stretnutí - 8, odpískali ste prvú jedenástku na šampionáte a k úplnej bilancii vari chýbala len červená karta. Navyše, už ani nepamätáme, kedy rozhodcovia, popri červenom, žltom a zelenom výstroji, nastúpili v čiernom oblečení. Čo vás viedlo k tomu, aby ste oprášili spomienky na staré časy?

"V podstate ráno pred zápasom sme dostali protokol, v ktorom bol rozpis, v akých farbách dresov nastúpia mužstvá. Paraguajčania mali nastúpiť ani nie v žltej, ale v akejsi zlatej farbe dresov. Na míting som nešiel, lebo na ten ide len štvrtý rozhodca. Povedal som si, že ak jedni budú žltí a druhí bielo-červení, tak mi môžeme ísť len v čiernom, lebo zelenú kolekciu výstroja nám už zrušili. Čierna verzia bola pri tom prvom variante jediným riešením. Juhoafričania nakoniec nastúpili v bielych dresoch."

Poďme k jedenástke, ktorú ste odpískali v poslednej minúte, lebo zrejme dosť rezonovala i po zápase.

"Na hracej ploche nemá rozhodca veľa času rozmýšľať nad verdiktom. Určite, že je to ľahšie pri pozeraní záznamu, či z videa. Videl som, že došlo ku kontaktu, hoci nebol veľký. Je jasné, že hráč svojím spôsobom išiel na jedenástku, lebo v tejto situácii mohol len ťažko niečo iné vymyslieť. Podľa mňa, bol tam zbytočný faul brankára, ktorý vôbec nemusel ísť do tohto súboja. Ja som ho videl vybiehať z brány, tak som tušil, že niečo sa tam udeje. Tak sa i stalo."

Čo bolo po zápase? Nevypukli nejaké vášne?

"Nie, vôbec, bol pokoj. Skôr Paraguajčania na hracej ploche vybehli na svojho brankára. Kapitán i spoluhráči naňho dosť zvýšili hlas, pretože ozaj a aj v novinách som čítal, bolo doslova napísané, že išlo o hlúpy faul a zbytočný zákrok brankára, ktorý ozaj nemusel ísť do tohto súboja. Dá sa povedať, že touto chybou im skazil víťazný zápas. Myslím si, že sme celá rozhodcovská trojica stretnutie zvládli, o čom svedčia aj bezprostredné ohlasy z oboch táborov po zápase."

Rovnaká situácia nastala hneď v 1. minúte, keď sa Paraguajčan Santa Cruz ocitol na zemi po zákroku vybiehajúceho brankára.

"Santa Cruz preberal loptu otočený chrbtom k bráne, nevedel, že je za ním brankár, loptu si hodil dopredu, zrazu zbadal brankára, chcel ho preskočiť, ale sám nevedel, či ho má preskočiť, alebo spadnúť. Z môjho pohľadu sa mi zdalo, že to nebol faul."

Nemali ste potom paraguajskému útočníkovi ukázať žltú kartu?

"Len som mu dohovoril. Stalo sa to hneď na začiatku. Bral som to tak, že v prvom momente nemal úmysel padnúť, skôr chcel preskočiť brankára. Až potom, keď videl, že loptu asi nezasiahne, tak padol. Samozrejme, že bolo v tom i trocha divadielka. Stalo sa to už v 1. minúte - priznám sa, že i ja som zostal touto situáciou prekvapený - takže som to riešil len dohovorením."

Aj na začiatku II. polčasu došlo k jedenástkovej situácii, keď paraguajský obranca zahral v šestnástke rukou. Bola, či nebola?

"Situáciu som videl veľmi dobre, lebo som ju mal pred sebou. Z ľavej strany išiel strieľaný center, v šestnástke bolo viacero dvojíc a lopta letela dosť prudko. Obranca mal pred sebou útočníka, viac-menej loptu ani nemusel vidieť, ruku však mal pri tele. Došlo ku kontaktu lopty s rukou, to som jasne videl, ale posúdil som ho ako neúmyselné hranie."

Hovorili ste po zápase s delegátom?

"Áno. Hovorili sme, že najťažšie bolo to, že sa stretli dva rôzne štýly. Atletickí Afričania hrali dynamicky, kdežto Juhoameričania sa ľúbia hrať s loptou a neradi majú fyzický kontakt. Pri každom sebemenšom zákroku radi predstierajú faul, trochu do toho pridajú i emócií a ľúbia sa i váľať po trávniku. Ak im rozhodca na to skočí, tak potom stále stupňujú tento nešvár. Je potrebné potom im dať jasne najavo, že nie každý menší fyzický kontakt je faul. Delegát ma po zápase pochválil, že som urobil dobre, keď som im na všetko neskočil."

Kto bol delegátom zápasu? Viete, akú známku ste dostali?

"Delegátom bol Afričan Addo. Známku zatiaľ neviem, lebo ju zrejme posiela faxom alebo e-mailom. On totiž zostal v Pusane. Po stretnutí sme sa konkrétne nebavili o známke. Aj na hoteli nám však delegát povedal, že z našej strany to bolo dobré a že je s nami spokojný. Uznal, že to bol ťažký zápas, najmä II. polčas bol dosť rušný. Dodal, že sme hráčov počas celého zápasu držali pod kontrolou. Inak na pravidelnej technickej porade, na ktorej sa sledujú videozáznamy a hodnotia naše výkony, nám kompetentní zástupcovia FIFA, ktorými sú bývalí známi rozhodcovia Španiel José María García-Aranda a Dán Peter Mikkelsen, dali za pravdu vo všetkých prípadoch. Aj v otázke problémových situácií v šestnástke."

Čo povedal k jedenástke?

"Vôbec sa k nej nevyjadroval."

Najbližšie 11. júna budete na zápase Dánsko - Francúzsko v pozícii štvrtého rozhodcu. Čo potom?

"Do 18. júna sme v Kórei, potom sa to rozdelí - časť pôjde do Japonska a časť pôjde domov."

Aký ste mali mimofutbalový program, čo všetko ste stihli vidieť v Kórei?

"Nie veľa času na nejaký program, lebo predpoludním máme tréning a popoludní je možnosť ísť sa pozrieť na nejaký zápas, ktorý je v našej blízkosti. Boli sme pred turnajom na dvoch-troch výletoch. Raz sme boli na veži, ktorá je na Soulom a je z nej prekrásny výhľad na mesto, potom v jednej dedine, v štýle skanzenu, kde sme mohli vidieť, ako sa žilo v Kórei pred 200-300 rokmi. Boli sme sa pozrieť i na jeden veľký elektronický market, vraj jeden z najväčších v Ázii."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.