trpkosťou v hlase o týchto rokoch hovorí aj Ing. Ľubomír Strečanský, riaditeľ Školského majetku (ŠM) Strednej priemyselnej školy (SPoŠ) v Kežmarku. Tej sa so spomínaným neľahkým obdobím podarilo vyrovnať. Dnes zamestnáva približne päťdesiatku ľudí s priemernou mesačnou mzdou dosahujúcou 11-tisíc korún a jej výsledky ju radia k regionálnym premiantom.
"Aktuálna dojivosť predstavuje zhruba 17 litrov na dojnicu, čo je jedna z najlepších hodnôt v rámci širšieho regiónu. Celkový objem nadojeného mlieka v minulom mesiaci, aj napriek neustálemu poklesu počtu dojníc, predstavoval takmer 70-tisíc litrov, čo predstavuje historický rekord školského majetku," pochválil sa nám na začiatok Ľubomír Strečanský.
Za mimoriadne pozitívny fakt považujú v spoločnosti aj to, že v súčasnosti neexistuje problém s odbytom mliečnej produkcie. Pod túto skutočnosť sa však podpísalo predovšetkým zdecimovanie slovenského poľnohospodárstva, ktoré bolo v čase pred rokom 1989 schopné vyprodukovať tri miliardy litrov mlieka. Dnes to nie je ani jedna celá miliarda.
V dodávateľsko-odberateľských vzťahoch týkajúcich sa mlieka, však za čiernu škvrnu považujú na školskom majetku, stále nedoriešený kontrakt s Kežmarskou mliekárňou TAMI. Napriek tomu, že areály oboch spoločností doslova susedia, väčšinu mliečnej produkcie predáva ŠM aj naďalej Poľnohospodárskemu družstvu vo Veľkej Frankovej.
Na chod farmy malo vplyv aj prepuknutie tzv. choroby šialených kráv, známej pod skratkou BSE. Vzhľadom na následné opatrenia bolo spoločnosti odňaté právo porážky hovädzieho dobytka. "Ak, by sme v ňom chceli pokračovať, vyžadovalo by to dodatočné investície vo výške približne jedného milióna korún. To je pre nás v súčasnosti veľa. Otázkou je aj návratnosť vynaložených peňazí, keďže po prepuknutí spomenutej aféry sa v našom regióne znížil dopyt po hovädzom mäse na takmer jednu štvrtinu," konštatuje riaditeľ ŠM dodávajúc, že ich farma sa preto v súčasnosti snaží preorientovať na trend chovu ošípaných.
Školskému majetku sa nevyhol ani trend "produkcie ekologicky čistých potravín". Ľubomír Strečanský, ho však komentuje so značným nadhľadom a riadnou dávkou humoru: "Boli časy, keď sa skutočne hnojilo "ostošesť". Chemické ošetrovanie a dohnojovanie je však značne nákladnou záležitosťou, na ktorú v súčasnosti nemáme dosť finančných zdrojov. Preto je naša produkcia ekologická, či chceme, alebo nie..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
