ekonomike. Aj s dôsledkami, ktoré nastanú, keby sa nepriaznivé trendy ďalej prehlbovali. NBS pritom nie je osamotená, s rôznymi dôrazmi na mieru rizikového stupňa adresovali vláde svoje varovania aj MMF, OECD a Európska komisia. Samozrejme, aj s návrhom opatrení, ktoré by mala vláda prijať.
Otázka, že ako sa Mikloš a kolektív s výzvou vysporiadajú, je zásadnou kauzou slovenského verejného života. Ak z odbornej terminológie vylezieme, dá sa jednoducho povedať, že v hre je životná úroveň obyvateľstva. Pričom paradoxom a pascou celej situácie je, že navrhované opatrenia, ktoré by akože smerovali k znižovaniu životného štandardu, čiže opatrenia tzv. nepopulárne, smerujú v skutočnosti k dlhodobej prosperite a makroekonomickej bezpečnosti. A naopak; upustenie od týchto, povedzme "reštrikcií", ktoré by sa javilo ako proľudové, môže už krátkodobo znamenať veľmi zlé dopady na životný štandard.
Kardinálny problém, je, samozrejme, známy - idú voľby. Všetko leží teda na osobnej odvahe a svedomí členov vlády. O týchto vlastnostiach si už málokto maľuje prehnané ilúzie. Navyše, okrem politických vplyvov sa nesmie zabúdať, že väčšina ministrov problému ani nerozumie. Ten jeden, ktorý určite áno, Ivan Mikloš, sám nepovažuje riziká za akútne, nepopiera však ich existenciu. Rozdiel medzi hodnotením NBS (MMF, OECD) a vlastným vidí vicepremiér v časovom horizonte; uznáva, že napätie je značné a opatrenia sú nutné, ale podľa neho ich stačí urobiť v priebehu najbližšieho roka-dvoch. Menované inštitúcie ale prízvukujú, že korekcie musia byť rýchle a má k nim siahnuť súčasná vláda. Na tom nič nemení ani posledná dohoda medzi NBS, MMF a Miklošom, že pokiaľ sa neprekročí zvýšená hranica schodkového rozpočtu, 4,5% HDP, "živelné nastolenie rovnováhy nehrozí". Hrozí totiž prekročenie tých 4,5 percenta...
Návrhy NBS sa dajú smelo nazvať ako "druhý Dzurindov balíček", ktorý odporúčal už pred mesiacom poslanec Tatár. Teda konkrétne: Uvoľnenie regulovaných cien (energie), zmrazenie mzdového rastu vo verejnej sfére, zamedzenie zneužívania sociálnych dávok a prísna kontrola ich vyplácania, zastavenie poskytovania štátnych záruk, viazanie rozpočtových výdavkov, zvýšenie nepriamych daní. Ak sa zamyslíme nad dopadmi týchto opatrení, je zrejmý ich cieľ - zniženie spotreby štátu aj obyvateľstva. Inak povedané - žijeme si nad pomery, prejeme a prechlastáme viac, než vyprodukujeme. Oznámiť toto občanom, štyri mesiace pred voľbami, je iste nepríjemné.
Že politici sú dnes naladení úplne inak, svedčia parlamentné rozhodnutia posledných dní a týždňov: Alimentačný fond (2 miliardy z privatizačných príjmov); plošné detské prídavky od 1.júla a rodičovské príspevky od 1.novembra (asi miliarda iba pre tento rok); zvýšenie dôchodkov o 5 percent, tiež od júla a absolútne neodôvodnené (nenaplnené zákonné podmienky). Práve v kontexte nutnosti znížiť verejnú spotrebu vyniká kolosálna nezodpovednosť týchto rozhodnutí, ktoré pri naplnení najhoršieho scenára najväčšmi ublížia presne vrstvám, ktorým mali akože pomôcť.
Ako najminimálnejšie minimum by mala vláda aspoň schváliť opatrenia, ktoré priamo nezasahujú obyvateľstvo. Teda viazanie výdavkov v rezortoch a stop štátnym garanciám. Bohužiaľ, pri rovnakom rozhodovaní pred mesiacom a pol, keď rezonovala prvá výstražná salva NBS, MMF a OECD, si rezortní ministri doslova vydupali neobmedzené čerpanie prostriedkov. Následne reagovala NBS zvýšením úrokovej sadzby o pol percenta. Napokon, NBS ani teraz zaiste neočakáva, že vláda realizuje z odporučení všetko; je zrejmé, že Jusko ako v návrhoch aj čosi nadsadil, aby sa ujalo aspoň nejaké minimum.
Mikloš nechcel prezradiť, čo bude vo vláde navrhovať. S Hajnovičom majú pripravenú "aktualizáciu príjmov a výdavkov", čo je vlastne legalizácia nového deficitu - 4,5% HDP. Táto nová hranica znamená však iba prekreslenie rozpočtu, čiže administratívnu operáciu. Slovensky - Mikloš si proti MMF a NBS vybojoval nafúknutie schodku. Ale teraz mu prichodí splniť vlastnú časť dohody, čiže pokryť riziká nad túto úroveň.
Pre vicepremiéra, ktorý prudko stráca imidž progresívneho reformátora, je táto kauza už asi medzná. Ak neprinúti vládu obmedziť aspoň vlastnú spotrebu, mal by rezignovať, pokiaľ si chce zachovať zvyšky dôveryhodnosti a niekdajšej prestíže.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
