divadle a už jedenásť rokov je jeho materskou scénou bratislavská Astorka.
Na televíznej obrazovke v zábavnej relácii Čudná šou sa stretáva s ľuďmi oplývajúcimi nevšednými danosťami a myšlienkami. Najnovšie hosťuje na scéne košického Štúdia Štátneho divadla v postmodernej hre súčasného anglického autora Patricka Marbera Bližšie do teba. V tejto štúdii o láske, nevere a sexe hrá postavu Larryho, muža v strednom veku, utápajúceho sa vo vzťahoch s čoraz mladšími milenkami.
Máloktorej detskej hviezde sa podarí preraziť aj v dospelosti. Vy ste to dokázali.
"Pokiaľ dieťa rodičia nedržia pri zemi, potom sa môže stať to, čo stalo niektorým iným detským hercom - že skĺzli na šikmú plochu. Často som od od otca počúval: Nemysli si, že si nejaká hviezda a že si môžeš dovoliť čokoľvek. Mal som šťastie. Mama bola herečka a tá ma cepovala. Každý deň mi kládla na srdce, že nemôžem zaspať na vavrínoch. A potom prišla VŠMU, aj to mi dalo veľa. A do značnej miery je to otázka šťastia."
Trápili ste rodičov hereckými maniermi?
"To by ste sa museli spýtať mamy. Otec už, žiaľbohu, nežije. Tým, že som veľa točil ako dieťa, bol som vždy aj v škole nesmierne iniciatívny a pracovitý. Vedel som, že pokiaľ by som mal problémy v škole, tak by ma nepustili na ďalšiu filmovačku. Musel som sa húževnato učiť. Viac-menej som ani veľmi nechodil von. Dokonca si pamätám, že ma rodičia vyhadzovali, aby som šiel von, lebo som bledý ako stena."
Na ktorú z divadelných postáv si najradšej spomínate?
"Z martinského obdobia ma jednoznačne zasiahol Baal v réžii Romana Poláka. Boli sme s ním v Edibnburghu na svetovom divadelnom festivale. Z astoráckeho obdobia je to zas Proces, Incident, Meštiaci alebo Večierok.
A mám pocit, že sa mi bude výborne hrávať aj postava Larryho. Je to vynikajúca hra napriek tomu, že je v nej toľko vulgarizmov. Vzhľadom k tomu, v akej dobe žijeme, je to presné. Napriek tvrdému, až vulgárnemu slovníku. Roman Polák ma oslovil práve v čase, keď som mal za sebou jedno z ťažkých životných období v súkromí."
Vaša bývalá žena, herečka Mária Gubalová, začínala práve na doskách tohoto divadla. Ozaj, aký máte teraz vzťah?
"Veľmi dobrý, napriek tomu, že sme sa rozviedli."
V rozhovoroch nikdy neobídete svojho syna.
"Som naviazaný na Jakuba a Jakub na mňa. Má deväť rokov a máme sa veľmi radi."
Pestujete spoločné koníčky ?
"Stavanie z Lega. Sme fanatici. Vydržíme sa takto hodiny hrať. A obaja milujeme labradora Danyho. Je to také naše 40-kilové hebedo. Jakub miluje chodiť so mnou na chalupu v Kysuciach a je tiež naladený na prechádzky do prírody."
Čo po vás ešte zdedil ?
"Asi to, že je tiež húževnatý a pracovitý. Taký malý diabol."
Raz ste priznali, že fajčenie je zlozvyk, ktorého by ste sa chceli zbaviť. Čo tá cigaretka v ruke?
"To ma trápi. Možno sa mi to raz nejakým zázrakom podarí skončiť túto hovädinu. Stále verím, že keď konečne budem mať na poriadku isté veci a upkojím sa, podarí sa mi to. Nie ako teraz, keď pendlujem medzi Košicami a Bratislavou... Zase sa vyhováram. Predtým to zas bola noha v sadre a tak dookola. Vždy sa nájde nejaká zámienka."
Ako sa vám podarilo zraniť?
"Na Silvestra sme boli na lyžovačke a tancoval som írske tance. Bosý a nerozcvičený na parketách. To sa musí tancovať v opätkoch. Nevydržal som, vytasil som sa na parket a rupla achilovka."
Tanec je váš koníček?
"Nedá sa povedať, že koníček. Tancujem rád s partiou kamarátov. Iba príležitostne. Napríklad na niektorých narodeninách vydržíme stepovať aj tri hodiny v kuse."
Onedlho vás uvidíme v jednej z postáv Lutherovho filmu Útek do Budína. Máte ďalšie ponuky?
"Črtajú sa tri. Nedávno ma telefonicky oslovili. Sú celkom zaujímavé, aspoň čo som zatiaľ počul. Ale ide o menšie postavy. Robí sa málo. To je malý zázrak, keď sa vôbec niečo pripravuje."
Veríte, že to bude lepšie ?
"Verím. Keď sa dostaneme do NATO a ak sa ľudia v septembri pri volebných urnách rozumne rozhodnú, som o tom hlboko presvedčený. Jednoznačne to ekonomicky pomôže tomuto štátu a keď to pomôže ekonomike, pomôže aj kultúre."
Myslíte si, že je dobré, keď herci vyjadrujú svoje názory na politiku?
"Nazdávam sa, že keď človek môže niečo urobiť, aby sa v tejto krajine žilo lepšie a má na to možnosti, vďaka tomu, že je mediálne známy, prečo nie. Mám svoj názor prediskutovaný s rozumnými ľuďmi. Beriem to skoro ako povinnosť vštepovať a presviedčať o ňom ostatných. Lebo na rozdiel od tých desaťtisíc ľudí, čo sa chystá z tejto krajiny preč, ja tu chcem žiť. Páči sa mi tu. Mám Slovensko rád. A chcem, aby sa tu žilo dobre. Bola tu jedna garnitúra, ktorá strašne veľa vecí pokazila. Bolo by dobré, keby sa išlo ďalej cestou, ktorú nastolila táto vláda, hoci s mnohými vecami nie som spokojný a vedel by som ich kritizovať, ale som presvedčený, že táto línia, aj keď nie je úplne priama, je určite lepšia ako tá predošlá."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
