Okrem desiatich študentov Vojenskej leteckej akadémie M. R. Štefánika sa kurzu sebazáchovy v tyle nepriateľa zúčastnili aj piati piloti z Vojenskej leteckej školy z Fürstenfeldbrucku zo Spolkovej republiky Nemecko a šiesti muži z Royal Air Force College z anglického Cranwellu.
Cvičenie organizačne pripravila Fakulta telesnej výchovy, športu a parašutistického výcviku VLA, pričom na mladých mužov čakal tvrdý výcvik plný zrýchlených ďiaľkových presunov s maximálnou záťažou, či orientačných pochodov extrémnym terénom.
"Dôležitou otázkou bolo preveriť riešenie možných situácií pri odlúčení od jednotky vo dne i v noci v rôznych klimatických podmienkach pod vplyvom depresie, strachu a stresu. Vojaci to teda nemali ľahké, museli siahnuť až na dno psychických, ale aj fyzických síl," povedal nám tesne po príchode z cvičenia riadiaci vedúci inštruktor plk. Mgr. Juraj Hricko.
V prvé tri dni mali zahraniční účastníci cvičenia čas na aklimatizáciu, počas ktorého si prezreli prírodné krásy Slovenska. Navštívili Vysoké Tatry, pozreli si Betliar i Spišský hrad. Po troche rozptýlenia však prišla na rad tvrdá realita. Päť dní tvrdého výcviku priamo v lone prírody prežili vojaci rozdelení do dvojíc. Aby to nemali jednoduché, zoradili ku každému Slovákovi jedného cudzokrajníka a tak museli "speakovať", či sa im to páčilo, alebo nie.
"S angličtinou veľké problémy neboli, naši študenti sa aspoň v jazyku zdokonalili. Museli riešiť náročné úlohy a ak by sa nevedeli v rýchlosti dohodnúť, body za splnené úlohy by ubúdali," vykresľuje situáciu inštruktor výcviku pplk. Mgr. Jozef Benko.
Vyzbrojení vysielačkami, ktoré mohli použiť len v prípade bezprostredného ohrozenia života boli chlapi v maskáčoch s plným vystrojením vysadení na pre nich neznámom mieste. Prvé dva dni nesmeli nič jesť a v podstate ani nemali čo. Pili teda len vodu, no na tretí deň si pripravili v lesoch netradičné menu.
"Dostali obilniny, piekli si pšenicu, ktorú si mali dochutiť tým, čo našli. Teda bylinky musia poznať, aby si jedlo neochutili niečím nedobrým. Veľmi rýchlo pochopili, že hlad nie je len preoblečený smäd. Chutila im aj improvizovaná strava, ktorú doslova hltali. Niektorí si nechali trocha pečenej pšenice i na druhý deň. Vodu si museli namieste čistiť a oheň pripraviť improvizovane, zápalky, ani zapaľovač k dispozícii nemali," vraví J. Hricko, ktorý dodáva, že budúci piloti mali okrem základného prežitia dosť starostí aj s maskovaním. Mali sa zamaskovať lístím, kríkmi, konármi, proste tak, aby dokonale splynuli s prostredím. "Dôležité bolo, aby ich nik nezbadal a my sme si to aj skontrolovali. Zamaskovaní mali totiž prejsť z jedného miesta na druhé nepozorovane. Imitovaný strážnik, ktorý mal v rukách paint ballovú pušku na nich v prípade, že ich zhliadol okamžite pálil. A veru viacerí z nich boli pekne zmaľovaní," dozvedáme sa od J. Hricka.
Streľba bola trocha postrachom hlavne pre zahraničných študentov. Chlapi pálili na terč z pušiek i samopalu, no Angličania aj Nemci držali naše zbrane prvýkrát v živote v rukách. Preto usporiadatelia cvičenia museli zabezpečiť maximálnu bezpečnosť. A keďže chceli vyhladovaných vojakov vo štvrtý deň trochu poštekliť pohľadom na "mäso", tí si zastrieľali na poľovnícky terč s imitáciou srnca. Už ani neverili, že si do konca kurzu aj skutočne zajedia, keď im "ktosi" podhodil dve prasatá. "Tie museli sami zodrieť z kože, rozporcovať a ukuchtiť si potravu. Niektorím to išlo od ruky, no takí angličania videli čosi podobné prvýkrát v živote. Niečo zjedli, niečo nasolili."
Len čo si naplnili bruchá čakalo ich lezenie po skalách, zdolávanie strmých stien, ako aj zlaňovanie nad priepasťou. Všetci to zvládli a bez chvíľky oddychu sa na nich vyvalila svorka psov.
"Imitovali sme útok na utečenca, pričom, práve oni boli tými, na ktorých sa útočilo. Vyzbrojení gumovými nožíkmi, ako aj špeciálnym oblečením mali dokázať psa spacifikovať. Po zahrýznutí sa psa do niektorej z končatín mali za úlohu ukázať s "nožom" v ruke, ako by sa v napätej a konkreétnej situácii zachovali," vykresľuje J. Benko.
Ani sa účastníci cvičenia nenazdali a stali sa účastníkmi prestrelky. Išlo o útok na budovu, pričom polovica ju mala ubrániť, druhá zas obsadiť.
"Strieľali po sebe z paintballových pištolí. Stalo sa i to, že sa všetci do jedného vystrieľali a tak budova ostala prázdna. Viac sa však museli činiť počas zajatia, keď priamo v tyle nepriateľa mali za úlohu držať jazyk za zubami. Používal sa silný psychologický nátlak, vyšetrovatelia skúšali na zajatcov rôzne fígle, vytvárali im depresívne situácie, poskytovali nepravdivé informácie. A veru našli sa i takí, ktorí prezradili pomaly aj to čo nevedeli," poznamenal J. Hricko.
K cvičeniu podobného druhu patrí aj poskytovanie prvej pomoci. Po výbuchu došlo k poraneniu osôb, ktoré utrpeli otvorené zlomeniny, priestrely, či popáleniny. Bolo potrebné sa o nich postarať, ošetriť a na nosidlách prepraviť k vlastnej jednotke. "To všetko ale absolvovali v neznámom bažinovom prietore, pričom počas prechodu ním, na nich padali z hora bomby. Museli sa teda kryť zhora a keďže bolo okolie zamínované dohliadať i na to kam šliapnú."
Keď vyčerpaní urobili čo mali s plnou poľnou o váhe 25 kíl preplávali 200 metrov dlhú vodnú priekopu s hĺbkou vody 8 - 10 metrov a teplotou 11 stupňov celzia.
Podľa Juraja Hricka zvládli výcvik všetci aj napriek tomu, že neraz poriadne šomrali. Nejeden z účastníkov sa chcel zbaliť a odísť, no to nebolo také jednoduché. Zahraniční účastníci to majú domov z neznámeho terénu predsa len ďaleko a domáci mali absolvovanie kurzu podmienené získaním zápočtu, ako aj ďaľším zotrvaním na škole. "Nespokojnosť prejavovali nervozitou, odmietaním vykonávania pokynov, ako aj zľahčovaním si jednotlivých úloh. Nič ale nepomohlo a ak si niekto niečo zľahčil, išiel ešte raz."
Ako nám povedali obaja inštruktori slovenskí budúci piloti v porovnaní so zahraničnými účastníkmi nezaostali. "U našich sa prejavila vyššia psychická odolnosť, ľahšie si poradili s prípravou stravy, naopak cudzinci zaujali vyššou disciplínou. Medzi našich najlepších patrili čatári Tomáš Kropáček, Martin Macko, Tomáš Kaczák a Ján Susányi."
Angličania i Nemci odleteli včera ráno do vlasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
