a zdá sa, že z nej aj vystúpi. Je dosť možné, že ako nezávislý kandidát sa bude uchádzať po tretíkrát o podporu Prešovčanov v boji o primátorské kreslo. "Mám na to čas, nerozhodol som sa nijako... Dnes traumatizujeme toto mesto od januára, nechcem na tom participovať," povedal k tejto téme. Z politického hľadiska ostal Juraj Kopčák sám, bez podpory. Napriek tomu stavil všetko na jednu kartu a nevzdáva sa. Ako došlo k tomu, že taký vážený a uznávaný richtár prišiel o akúkoľvek politickú podporu? Pozrime sa bližšie na to, ako sa z jeho blízkych spojencov postupne stávali nezmieriteľní rivali...

Kopčák verzus Čarnogurský

Prvý stranícky spor mal Juraj Kopčák na začiatku roku 2000 s KDH, ktorého bol členom.

Na predsedníctve hnutia ležal návrh na jeho vylúčenie (spolu so Štefanom Kužmom a Jozefom Polačkom). Kauza bola však zmietnutá zo stola, pretože, ako uviedol vtedajší predseda hnutia Ján Čarnogurský, členovia, ktorí vstúpia do strany SDKÚ automaticky prídu o členstvo v KDH.

Primátor Kopčák podpísal Prešovskú výzvu, neskôr bol jedným zo signatárov politickej deklarácie SDKÚ. Potom do strany SDKÚ vstúpil, čím vystúpil z KDH.

V Prešove nastal v mestskom zastupiteľstve rozkol. Vznikli dva kluby, jeden pre členov KDH, druhý pre SDKÚ. Primátor ostal v tom čase nad vecou a podržal i svojho viceprimátora a sústraníka Š. Kužmu. Návrat do KDH preň v súčasnosti nie je alternatívou, aj keď o SDKÚ hovorí: "Dnes nemám pocit, že je to v takej šírke kresťanská strana, aká bola predstava na začiatku."

Kopčák verzus Sýkora

Pre ilustráciu toho, čo znamená pre Juraja Kopčáka hrať vabank, uvádzame chronológiu jeho dlhého sporu so Združením miest a obcí Slovenska a jeho predsedom.

J. Kopčák patril najväčších podporovateľov reformy verejnej správy. Aktívne pôsobil v tomto smere aj v rámci ZMOS. Svedčia o tom aj jeho slová z januára 1998, kedy bojoval za prijatie Európskej charty samosprávy. "Každý rok na snemoch Združenia miest a obcí Slovenska, ako aj na iných miestach, požiadavka na prijatie Európskej charty samospráv zaznieva, a stále sa nič nedeje." V tom čase svoju kandidatúru na primátorský post, ktorú mu vraj ponúkli všetky strany SDK, zvažoval (nakoniec ju prijal) a podmieňoval ju práve zodpovedajúcemu postaveniu samosprávnych orgánov.

Neskôr sa J. Kopčák usiloval v ZMOS-e získať podpredsednícky post, čo sa mu nepodarilo. Potom sa s týmto združením, ktoré vedie starosta Štrby Michal Sýkora, nadobro rozkmotril. Začalo to tým, že inicioval vznik nového Združenia miest Slovenska (ZMS). Odôvodnil to takto: "Po sneme ZMOS-u sme čakali, ako Rada ZMOS-u bude konštituovať predsedníctvo. Dopadlo to tak, že podpredsedami sa stali zástupcovia malých miest a nie sú medzi nimi primátormi miest s približne stotisíc obyvateľmi. Ako sa bude k reorganizácii verejnej správy v sociálnej oblasti vyjadrovať napríklad kolega zo Sabinova alebo Lipian, keď sa to tak či tak bude riešiť aj na úrovni väčších miest a v obciach zase nebudú mať inštitúcie, ktoré budú dávať sociálne dávky."

Podporil ho aj viceprimátor Štefan Kužma a pravicová väčšina v zastupiteľstve v júli 1999 schválila vstup mesta do ZMS. Očakávalo sa, že J. Kopčák sa stane predsedom združenia, ktoré zakladal, no predbehol ho jeho martinský kolega.

O ZMS nebolo dlho nič počuť, neskôr sa zlúčilo s ďalšou stavovskou organizáciou do dnešnej Únie miest Slovenska.

Prešov bol naďalej aj členom ZMOS-u, a to až do chvíle, kým primátor Kopčák rozhodol, že nebude viac platiť členské. Ľavica ho za tento krok opäť kritizovala. On sa však bránil. "Máme vydokladované, čo naša účasť v Združení miest a obcí Slovenska zatiaľ znamená," uviedol v septembri 2001 a konkretizoval, že ZMOS má niekoľkonásobne vyšší členský príspevok. Ďalej má podľa jeho slov mesto plno práce s pripomienkovaním a dávaním podnetov, všetko bez spätnej väzby. A vytiahol hlavný tromf: "Naša sila v orgánoch tejto organizácie je na úrovni ktorejkoľvek obce s päťdesiatimi, šesťdesiatimi obyvateľmi. Sila hlasu primátora mesta je rovnaká ako hlasu starostu z Kokšov-Bakše. Mestá ako také sa nemajú šancu presadiť... Aj cez príspevky chceme vyvinúť na túto organizáciu určitý tlak, aby zmenil prístup k mestám."

S členstvom Prešova v Únii miest Slovenska, ktorá je dodnes na verejnosti temer neznámou organizáciou, vyslovil spokojnosť. Zároveň dodal, že mestskému zastupiteľstvu radnica predloží materiál o pôsobení mesta v oboch spomínaných organizáciách a o prípadnom vystúpení mesta z niektorej z nich rozhodne poslanecký zbor, keďže to má v kompetencii. Nič také sa neudialo. Materiál predložený nebol a bez vedomia mestského parlamentu členstvo Prešova v ZMOS-e zaniklo. Predseda združenia Sýkora ho totiž vylúčil pre neplatenie členských príspevkov.

Pre Juraja Kopčáka mal neskôr konflikt s niekdajším spolubojovníkom za reformu verejnej správy Michalom Sýkorom nedozerné následky. Predseda ZMOS vo voľbách do VÚC otvorene podporil Kopčákovho protikandidáta Petra Chudíka. Pri jednoduchom aritmetickom pohľade na počty Kopčákových a Chudíkových voličov v "Sýkorovom rajóne" je jasné, že to prešovského primátora stálo županské kreslo.

Kopčák verzus Kužma

Vzťah Juraja Kopčák ku svojmu "korunnému princovi" Štefanovi Kužmovi sa radikálne zmenil po voľbách do VÚC. Zopár hlasov chýbalo a primátora Juraja Kopčáka by sa stal župan, z viceprimátora Štefana Kužmu primátor (ex offo) a pravdepodobný kandidát SDKÚ na primátora s Kopčákovým požehnaním. "Keby bolo keby, boli by sme v nebi," zvykne sa hovoriť a v tejto súvislosti to povedal aj Juraj Kopčák.

V deň, kedy predsedníctvo Miestneho zväzu SDKÚ v Prešove rozhodovalo o svojom kandidátovi do primárnych volieb, úradujúci primátor uviedol, že je ohľadom otázky svojej kandidatúry vo vyhláseniach "absolútne zdržanlivý". Na miestnom zväze nepochodil, v pomere hlasov 14:10 ho porazil jeho zástupca Štefan Kužma. Od tohto času sa ich vzťah navidomoči zhoršil, i keď obaja svorne tvrdili, že v práci vychádzajú normálne.

"Vo vzťahu k mestu ide najmä o zodpovednosť za to, ako to mesto pôjde ďalej. Dakedy som to prirovnal k pltníkovi, ktorý keď má istotu, že má komu odovzdať veslo - s istotou, že plť pôjde tam, kam má - s radosťou ho odovzdá. Zatiaľ som sa k tomu nedopracoval," vyjadril sa v rozhovore, v ktorom potvrdil, že sa bude znovu uchádzať o richtárske kreslo a dodal: "Samozrejme, že vždy si občania vyberú svojho primátora a keby bol úspešný pán Kužma, bol by som mu zablahoželal, rovnako ako každému inému, kto by sa v takomto prípade stal primátorom. Aj teraz, keď ja nebudem úspešný, s radosťou zablahoželám tomu, komu občania Prešova dajú dôveru."

Do toho však prišiel vnútrostranícky spor, kedy v SDKÚ naraz pribudlo zo 180 nových členov, Kopčákových prívržencov. Ten to označil za legitímne, jeho protikandidát Kužma za nekorektné.

Primátor rozkol v strane spočiatku nepripúšťal. "Stranícky život funguje normálne a súťaže vo vnútri strany sú úplne normálne."

Nie však nadlho. Keď sa po rozhodnutiach z bratislavskej straníckej centrály noví členovia neocitli na zozname voličov v primárkach, J. Kopčák sa vzdal kandidatúry vo vnútrostraníckych voľbách. Dôvodom bola skutočnosť, že riaditeľ krajskej agentúry odmietol vydať voličské preukazy pre všetkých členov SDKÚ. "Konanie Krajskej agentúry SDKÚ v Prešove považujem za hrubé porušenie vnútrostraníckych noriem. Svojou kandidatúrou by som nepriamo vyjadril súhlas s praktikami, ktorých dôsledkom je upieranie práva voliť pre všetkých členov SDKÚ, ktorí spĺňajú všetky podmienky stanovené vnútrostraníckymi predpismi," napísal v liste J. Kopčák, ktorý na mimoriadnej tlačovke uviedol, že "funguje tu istý lobing, ktorý prekračuje hranice mojich kritérií pre etiku".

Ešte tvrdšie slová volil neskôr. Hovoril o skupine ľudí, ktorá sa ho snažila dostať z Prešova.

"Kopčák nič neprehral! Stále cíti zodpovednosť za toto mesto. A nikdy nespochybnil kandidatúru pána Štefana Kužmu na post primátora Prešova za SDKÚ. To, že rešpektujem kandidáta SDKÚ na primátora ale neznamená povinnú podporu zo strany mojej osoby. Nenašiel som dôvod, prečo by som pána Kužmu podporovať mal. Vidím totiž veci v súvislostiach." Takto, sám o sebe v tretej osobe, reagoval v rubrike Ring voľný Prešovského večerníka na článok člena SDKÚ Petra Skoka. Mimochodom, P. Skok v článku reagoval na iný článok, Vladimíra Ilkoviča, svojho niekdajšieho kolegu z DS. Ilkovič vystúpil z SDKÚ a vyzval Kopčáka, aby kandidoval. Faktom je, že podľa novej legislatívy by sa V. Ilkovič tak či tak musel vzdať poslaneckého kresla, takže niet sa ani čomu čudovať, že tak urobil a podporil svojho priateľa. Dá sa očakávať, že jeho krok budú nasledovať aj ďalší.

Kopčák verzus Dzurinda

V poslednom čase prišiel Juraj Kopčák do sporu s ďalším svojim niekdajším blízkym spojencom, premiérom Dzurindom.

"Som si istý, že sa v SDKÚ nestratí, skôr naopak, zvýrazní sa," povedal o Jurajovi Kopčákovi Mikuláš Dzurinda pred tým, než mu ponúkol prostredníctvom prípravnému výboru post podpredsedu SDKÚ. Aj neskôr sa premiér vyjadroval o J. Kopčákovi ako o najlepšom slovenskom richtárovi. Spravil ho i šéfom tímu externých poradcov. V rozhovore z februára 2001 M. Dzurinda vyjadril s tímom spoločnosť a povedal: "S pánom Kopčákom a s ľuďmi z jeho tímu sa radím o zásadných otázkach smerovania slovenskej politiky a ekonomiky. Potrebujem mať spätnú väzbu pri schvaľovaní zákonov, pohľady ľudí, ktorí nie sú tak zahľadení do diania v centrálnej politike, ako som ponorený ja. Táto spätná väzba je pre mňa mimoriadne cenná a dôležitá."

Po tom, čo J. Kopčák odišiel z postu podpredsedu SDKÚ pre vnútornú politiku sa na margo poradného tímu premiéra, ktorému šéfoval, vyjadril: "Bola to skupina ľudí, ktorí boli ochotní komunikovať, predseda vlády mal o takúto komunikáciu záujem. Ten záujem časom zredol. Dnes by som ani nevedel povedať, kedy sme sa naposledy stretli."

Juraj Kopčák nereflektoval ponuku Dzurindovho prezídia na poslanca NR SR, ani na ponuku na miesto veľvyslanca vo Viedni. Keď odstúpil z podpredsedníckeho postu v strane, predsedovi napísal: "Vaše postoje a reakcie na dianie v meste Prešov i v strane, ako aj niektoré rozhodnutia Prezídia SDKÚ a Súdu SDKÚ v súvislosti s krokmi straníckych predstaviteľov prešovského regiónu ma priviedli k presvedčeniu, že moje zotrvanie v pozícii podpredsedu strany už nie je možné. Uvedomujem si vlastnú neschopnosť akceptovať hodnotové kritériá, ktoré si postupne Vy i Prezídium SDKÚ osvojujete, i neschopnosť bezmocne svojou účasťou na zasadnutiach tohto orgánu participovať na prijímaní krokov, ktoré sú v rozpore s mojim presvedčením a svedomím."

Na záver

Dvaja z bývalých spojencov a dnešných rivalov Juraja Kopčáka - Štefan Kužma a Stanislav Kahanec by sa dnes mali dohodnúť, ktorý z nich povedie do decembrových komunálnych volieb pravicovú koalíciu KDH, SDKÚ, ANO a DS. Obidvaja chcú, no sú "odsúdení" na dohodu. Obaja už spustili samostatnú primátorskú kampaň, i keď zatiaľ striktne dodržujú "pakt o neútočení". Je dosť možné, že sa ani dnes nedohodnú. Tam, kde sa dvaja bijú, zvykne totiž vyhrávať tretí. A v hre je stále aj Juraj Kopčák. Ak totiž na richtára kandidovať bude, vezme nominantovi koalície voličské hlasy, čo sa môže stať osudným. Ako preňho, tak i pre koalíciu...

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.