bola večera v štokholmskej reštaurácii Sturehof, pri ktorej si dvaja muži pochutnávali na rakoch. Bolo to 25. júla 1924 (podľa švédskeho kalendára má vtedy meno Jakob) a tými mužmi boli Assar Gabrielsson a Gustaf Larson. Gabrielsson bol ekonóm a v tej dobe (po pôsobení vo Francúzsku) bol manažérom predaja firmy SKF, Larson bol inžinier, ktorý sa na praxi v Anglicku podieľal na konštrukcii motorov Morris, ale v spomenutom čase už tiež pracoval pre firmu SKF, ktorá už vtedy bola svetoznámym výrobcom guľkových ložísk. Pochutnávajúc si na rakoch, svetaznalí Gabrielsson a Larson usúdili, že nastal čas vyvinúť a začať sériovo vyrábať švédske osobné automobily. Na realizáciu tohto ambiciózneho projektu im síce spočiatku chýbali finančné prostriedky, ale po zhotovení niekoľkých prototypov sa o výrobu áut začala zaujímať firma SKF, ktorá napokon okrem dielenských priestorov poskytla aj záruky a pôžičky na výrobu prvej série 1000 vozidiel.
Prvé sériové Volvo s typovým označením ÖV4 opustilo výrobnú halu v Göteburgu 14. apríla 1927, teda pred 75 rokmi. Vozidlo dostalo prezývku Jakob - na pripomenutie dňa onej večere, keď sa to všetko zrodilo. A odkiaľ sa vzal názov Volvo? Aj ten poskytla firma SKF, ktorá ho už pri svojich obchodných aktivitách používala. Mimochodom, slovo volvo znamená v latinčine rolujem, otáčam či krútim sa (to je mimoriadne vhodný názov nielen pre ložiská, ale aj pre autá, v ktorých sa všeličo "krúti"). Volvo ÖV4 bolo postavené podľa amerického vzoru, malo tuhé nápravy odpružené listovými pružinami a poháňal ho dvojlitrový štvorvalec výkonu okolo 21 kW. Za istú kuriozitu možno považovať to, že Jakob bol kabriolet, nie príliš vhodný do studenej švédskej klímy. Nebolo preto prekvapením, že väčší záujem prejavili kupujúci až o uzavretú verziu tohto vozidla, ktorá mala označenie PV4. Treba spomenúť aj to, že už vtedy sa zrodil imidž Volva ako bezpečného vozidla. Keď sa totiž v roku 1926 jeden z prototypov Jakoba čelne zrazil s vozidlom americkej výroby, prototyp si to odniesol len niekoľkými škrabancami, zatiaľ čo "amerika" bola súca do šrotu. Výroba prvého štvorvalcového Volva skončila v roku 1929, pričom sa temer naplnil pôvodný plán vyrobiť tisícku týchto vozidiel - v skutočnosti ich bolo vyrobených 996. V apríli 1929 bol predstavený šesťvalcový model PV651, pričom symbol PV znamenal Person Vagn (osobné auto), 6 počet valcov, 5 počet miest a 1 číslo série. Koncom 20. rokov, v obodobí celosvetovej ekonomickej krízy, sa Volvo temer stalo americkou firmou, keď sa ju chystal prevziať výrobca automobilov Charles Nash - Gabrielssonovi sa v spolupráci s firmou SKF na poslednú chvíľu podarilo udržať Volvo v švédskych rukách. V 30. rokoch vniesli do firmy inovačného ducha inžinieri, ktorí istý čas pracovali pre americké automobilky v Detroite. Nečudo preto, že model PV36, predstavený v roku 1935, sa vyznačoval amerikanizovaným dizajnom. Tento legendárny model, prezývaný Carioca (pravdepodobne podľa vtedy módneho juhoamerického tanca), mal aerodynamickú karosériu, šesť miest a poháňal ho 3,6-litrový šesťvalec. Druhá svetová vojna pribrzdila sľubne sa rozvíjajúce aktivity firmy Volvo. Ale už v roku 1943 má Volvo pripravené plány prvého malého povojnového modelu. Toto vozidlo, označené PV444, malo celokovovú karosériu amerických línií a verejnosti bolo predstavené v septembri 1944 na firemnej výstave v kráľovskej tenisovej hale v Štokholme. Volvo PV444 bolo poháňané hospodárnym krátkozdvihovým štvorvalcom výkonu 29 kW - išlo o prvý motor Volvo s rozvodom OHV. Novinkou z hľadiska bezpečnosti bolo použitie - po prvý raz na svete - čelného okna z laminovaného (viacvrstvového) skla. Modely PV444 a z neho odvodený model PV5444 boli také obľúbené, že sa vyrábali vyše 20 rokov. Model PV444 bol aj prvým Volvom, ktoré sa začalo - v roku 1955 - predávať na americkom trhu čo bola v tej dobe odvaha, ktorú ktosi prirovnal k predávaniu chladničiek Eskimákom. V roku 1955 sa Volvo pokúsilo modelom P1900 preniknúť na trh športových vozidiel, ale neúspešne, pretože za rok sa vyrobilo len 67 týchto vozidiel.
Rok 1956 možno považovať za začiatok éry moderných povojnových automobilov Volvo - na scéne sa objavuje rad 120 s pontónovou karosériou a typickou delenou maskou chladiča. Toto vozidlo, predávané v škandinávskych krajinách pod označením Amazon (v kontinentálnej Európe mala toto označenie chránené iná firma), bolo poháňané novovyvinutým 1,6-litrovým motorom výkonu 44 kW. Rok 1959 možno zásluhou automobilky Volvo považovať za prelomový rok v oblasti pasívnej bezpečnosti automobilov. V uvedenom roku sa Volvo stalo prvou automobilkou na svete, ktorá začala do svojich vozidiel sériovo montovať trojbodové bezpečnostné pásy (dovtedy sa používali len dvojbodové, "brušné" pásy). Trojbodový pás bol brilantným a v podstate veľmi jednoduchým vynálezom Nilsa Bohlina, ktorý videl to, čo iní nevideli - že ochrana cestujúcich sa podstatne zlepší pásom, ktorého jedna časť povedie krížom cez hruď. V roku 1960 predstavuje Volvo svoj úspešný športový model P1800, poháňaný 1,8-litrovým motorom výkonu 74 kW. Zaujímavé je, že kvôli nedostatku vlastných výrobných kapacít sa tento model vyrábal v britskej firme Jensen. Z tohto modelu bolo neskôr odvodené športové kombi P1800ES s predĺženou strechou a veľkým odklopným zadným oknom. V auguste 1966 predstavuje Volvo svoj nový model 144, ktorý opäť vytvára nové kritériá v oblasti pasívnej i aktívnej bezpečnosti. Toto vozidlo malo kotúčové brzdy na všetkých kolesách, delený stĺpik volantu, deformačné zóny v prednej i zadnej časti karosérie a "trojuholníkovo" delený dvojokruhový brzdový systém. Volvo 144 splnilo všetky nové americké bezpečnostné predpisy ešte predtým, než začali platiť. V roku 1967 prichádza na trh dvojdverová verzia 142S a praktické kombi 145. Z modelu 144 bol v roku 1968 odvodený luxusnejší model 164 s predĺženou prednou časťou, v ktorej bol uložený trojlitrový šesťvalec výkonu 107 kW - s týmto motorom dosahovalo vozidlo maximálnu rýchlosť 175 km/h. V roku 1971 bolo predstavené dovtedy najvýkonnejšie Volvo, a to model 164E, ktorého motor s elektronickým vstrekovaním paliva vyvíjal výkon 129 kW. Začiatkom 70. Rokov začali predajcovia upozorňovať vedenie firmy Volvo, že by bolo vhodné sortiment rozšíriť o menšie vozidlo. To bolo aj jedným z hlavných dôvodov, prečo firma Volvo kúpila v roku 1972 približne tretinu akcií malej holandskej automobilky DAF. V roku 1974 bol predstavený nvý rad 240 (tvorený šiestimi modelmi) a rad 260 (s dvomi modelmi). Prvé skutočne malé Volvo prichádza na trh v roku 1975. Ide o model 66, ktorý vznikol vývojom typu DAF 66, vyrábal sa v Holandsku a bol vystrojený prevodovkou s kontinentálnou zmenou prevodového pomeru. Úplne novou konštrukciou sa vyznačovalo kompaktné Volvo 343, predstavené v roku 1976 a vyrábané tiež v Holandsku. Ako svetovú novinku predstavilo Volvo v spomenutom roku aj trojcestný katalyzátor, ktorý v spojení s lambda-sondou dokázal znížiť emisie škodlivých látok až o 90% - prvé vozidlá s katalyzátorom boli určené pre Kaliforniu. Povráva sa, že pri istej kontrole emisií z vozidiel Volvo nameral americký tím také nízke hodnoty, že začal pochybovať o správnej činnosti meracieho zariadenia. V roku 1977 bolo predstavené exkluzívne kupé 262, vystrojené klimatizačným systémom a koženým interiérom a vyrábané talianskou firmou Bertone. Prvým Volvom s prepĺňaným motorom bol model 240 Turbo z roku 1980, ktorého motor vyvíjal výkon 114 kW. Možno spomenúť aj to, že v roku 1981 sa Volvo stalo najväčším európskym exportérom automobilov do USA. Dňa 2. februára 1982 bol na tlačových konferenciách, ktoré sa súčasne konali na rôznych miestach Európy, predstavený nový exkluzívny model 760, ktorý bol o dva roky neskôr doplnený jednoduchšou verziou 740. Plným noviniek bol pre automobilku Volvo rok 1985. V tomto roku bol rad 700 doplnený exkluzívnym dvojdverovým modelom 780, vyvinutým v spolupráci s Bertonem a vyrábaným v Turíne. Z Holandska prichádza nový štvorsedadlový model 480ES s ľúbivou karosériou športových línií a treťou novinkou je kombi 740/760 Estate, ktoré malo vďaka "krabicovitému" dizajnu skutočne obrovský batožinový priestor a ktoré zakrátko
Podstatné ale je, že po 75 rokoch od premiéry prvého sériového modelu sa Volvo stále ešte úspešne a bezpečne "krúti" v automobilovom svete.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
