SR, osem rokov polemizoval o kodanských kritériách, Mečiarovi, Gauliederovi, menšinových minimách a podobných kauzách, týkajúcich sa výsostne (resp. zväčša) Slovenska. A nič vážnejšieho sa nečakalo ani od najnovšieho posedenia.
V utorok ale nastal dokonalý skrat: Rakúsky spolupredseda SPV si spomenul na rozprávku o cisárovi a jeho ošatení. Europoslanec Hans Peter Martin z mosta doprosta povedal, že "rozšírenie EÚ pred rokom 2005 by bolo neseriózne" a "je nereálne". To akoby spadla bomba, vyvolal obrovské vlnenie, najmä kolega Peter Weiss menil farby a vyzeral na ručník. Niet divu - Hans Peter Martin prekročil jedno veľké tabu európskej politiky. Až do tej miery, že naň reagoval včera v Bruseli sám Verheugen. Mal prečo: Podľa dostupných archívnych zdrojov je Martin prvý euročiniteľ, ktorý na oficiálnom fóre spochybnil 1.január 2004 ako termín vstupu. Teda slávnostný záväzok summitu EÚ v Nice, potvrdený a zosilnený v Göteborgu.
Prelomové na celej udalosti je však naozaj iba fórum, ktoré si Rakúšan zvolil. (Môžeme slobodne špekulovať nad tým, prečo si vybral práve Bratislavu.) Argumenty v prospech tvrdenia, že EÚ nie je na rok 2004 vôbec pripravená, totiž odznievajú celkom bežne v kuloároch politických eurosalónov. A v rovine pochybností sa vyskytujú už aj v tlači západných i kandidátskych krajín. Problém je akurát v lídroch, ktorí sa tvária, že sa nechumelí, čím vytvárajú dvojitú - a konfliktnú - realitu. Oni rozprávajú svoje a život je kdesi inde.
Európska únia sa nezreformovala tak, aby bola schopná absorbovať desať ďalších členov, na čele s nesmierne problémovým Poľskom. To vidí dnes už každý, kto nie je existenčne závislý na bruselskom plate či dotáciach z nejakého e-fondu. Iba jedna ilustrácia: Pokiaľ kandidáti (v utorok to opäť demonštroval Figeľ) sa striktne domáhajú rovných agrodotácií pre starých i nových členov, v EÚ sa dnes nehádajú o tom, či požiadavke vyhovieť, resp. do akej miery vyhovieť, ale o tom, či celkom neškrtnúť priame platby pre kandidátov aj na tej úrovni (25 počiatočných percent), ktorú navrhla EK a ktorú všetci kandidáti odmietajú. Británia, Švédsko, Nemecko a Holandsko presadzujú v kauze poľnohospodárskych subvencií pre "novicov" okrúhlu nulu.
Pre každého, kto ku kauze trochu pričuchol, je zrejmé, že riešenie nemôže vzísť z dohadovania medzi EK a uchádzačmi o členstvo, ale iba z reformy agrárnej politiky únie. Politická dohoda je však v nedohľadne, keďže všetky vážne rokovania môžu začať až po nemeckých voľbách. Pritom Schröder i Stoiber, dvaja potenciálni kancelári, sa zhodnú v jedinej veci: Nemecko viac platiť nebude, naopak, musí a bude prispievať menej. Francúzi a Španieli hlásajú, samozrejme, presný opak.
Podobne sa na poberateľskom, resp. prispievateľskom princípe diferencujú v EÚ aj prístupy k regionálnej politike. Jednoducho, medzi členskými štátmi niet dohody na najzákladnejších ekonomických a prerozdeľovacích princípoch, na ktorých by mala EÚ fungovať po rozšírení. Zhoda je možno v tom, že na dnešných sa už ďalej nemôže...
Únia nie je pripravená ani politicky; nikto nepozná odpoveď na otázku, čo bude, ak aj opakované írske referendum o ratifikácii Zmluvy z Nice vypáli neúspešne ako prvé. Čo potom? Vylúčia Írsko, aby mohli prijať nových? Alebo povedia kandidátom - sorry, to Íri? Ako vôbec môžu zodpovední politici vypisovať záväzné dátumy, ak podľa dnes platných pravidiel nemôžu termín politicky garantovať?!
Napokon, aj jeden z dôvodov odmietnutia spoločnej deklarácie SPV (na prvý pokus) ilustruje nezlučiteľnosť prístupov; britskí poslanci nechceli dopustiť, aby sa do vyhlásenia dostala zmienka o spoločnej európskej ústave. (Ústava je základným znakom federatívneho usporiadania.)
Europoslanec Martin šokoval v Bratislave ani nie obsahom toho, čo povedal, ale vôbec tým, že prehovoril. Jeho expozé má ešte aj extra hodnotu v konfrontácii s Weissom. Náš vrchný eurosocialista, síce knokautovaný a zronený, sa odvolával na známe oficiálne dokumenty a stanoviská (viď včerajší Verheugen). Ich kontrast je hoden zapamätania, pretože nesie silnú symboliku: Predznamenáva stret virtuálnej politiky s politikou záujmov tak, ako prehrmí Európou v druhej polovici roka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
