dekrétmi.
"Vychádzame z toho, že Benešove dekréty sú platné, nie sú účinné, a preto je to pre nás teoreticky skončená záležitosť. Nie je v záujme Slovenska, aby to otváralo," vyhlásil minister.
Na rozdiel od Českej republiky, kde existuje rozhodnutie Ústavného súdu ČR, Slovensko nemá právne stanovisko k dekrétom. Minister, ktorý včera na rokovanie vlády predložil ich analýzu, označil svoj materiál len za informatívno-argumentačný. "Nie je dôvod, aby bol v tejto chvíli akýmkoľvek iným," dodal.
Analýza konštatuje, že hoci sú Benešove dekréty súčasťou slovenského právneho poriadku, stratili účinnosť. Preto ich nemožno namietať na základe tvrdenia, že sú v rozpore so súčasnou európskou legislatívou. Nemožno použiť ani argument, že dekréty vnútroštátne porušujú ľudské práva, uvádza materiál.
Pripomína, že články v nemeckej, rakúskej a maďarskej tlači spájajú kritiku Benešových dekrétov výslovne alebo nepriamo s požiadavkou majetkovej reštitúcie pôvodných majiteľov alebo ich dedičov. Pritom otázka majetkovej reštitúcie rakúskych a maďarských občanov bola vyriešená medzištátnymi zmluvami bývalého Československa s Rakúskom a s Maďarskom.
"Opätovné otvorenie tejto otázky by bolo možné iba prostredníctvom masívneho politického tlaku," tvrdí Čarnogurský. Zrušenie dekrétov v dôsledku politického tlaku by znamenalo, že na Slovensko, prípadne Českú republiku sa uplatňujú odlišné kritériá než na iné členské a kandidátske štáty Európskej únie. Upozornil, že ustúpenie tlaku na zrušenie Benešových dekrétov by bolo prejavom politickej slabosti, ktorá by posmelila záujemcov vznášať opätovné nároky na majetkovú reštitúciu. Zrušenie ich platnosti by teda s najväčšou pravdepodobnosťou malo za následok nastoľovanie materiálnych požiadaviek na reštitúciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
