dôjsť asi hodinu po polnoci počas diskotéky v bare Hacienda na Hlavnej ulici v Košiciach. Obžalobe z trestného činu znásilnenia čelila pätica Košičanov vo veku od 18 do 24 rokov. Oslobodzujúci rozsudok sa však vzťahuje len na štyroch z nich, pretože M. Č., ktorého pobyt sa doposiaľ zistiť nepodarilo, bol vylúčený na samostatné konanie.
Podľa verzie slečny Želmíry, ju mladí muži zatiahli do šatne pre zamestnancov a napriek jej odporu sa na nej postupne všetci vystriedali... "Neviem, kto ma do tej šatne prvý raz vtiahol, ale pamätám si, že mi tam vyzliekli košeľu. Druhý raz ma tam vtiahol Č. a myslím, že tam už bol aj dvaja ďalší chlapci. Začali mi sťahovať rifle a nohavičky. Sedela som na stoličke, ktorá bola v rohu miestnosti. Kričala som, bránila som sa, ale oni boli silnejší. Keď ma vyzliekli, prvý ma znásilnil J. K. a som si istá, že aj M. Č. a potom ešte ďalší dvaja. Nevládala som už kričať, ani sa brániť, cítila som sa malátna. Nepamätám si všetko presne," vypovedala pred súdom svedkyňa.
Zdôraznila, že síce mala vypité, ale drogy, ani tabletky v ten deň, ani v noci, neužila. Okrem iného uviedla, že pred príchodom do Haciendy vypila dve vodky a dve malé pivá, a v bare gin s tonikom. Na rozdiel od prípravného konania, keď mládencov, ktorí ju mali zneuctiť opisovala podľa oblečenia, vlasov, resp. hovorila o "ostatných", na pojednávaní uvádzala menovite, kto ju mal znásilniť.
"Priznávam, že som bol s tu prítomnou slečnou v šatni pre zamestnancov, aj to, že sme sa tam na jej návrh milovali. Nik iný okrem nás dvoch tam nebol. Po styku sme nemali žiadny konflikt, naopak, pýtala sa, či nemám nejakých priateľov, čo by s ňou šli za peniaze. Šiel som k baru, kde sedeli spoluobžalovaní, povedal som im o čo ide, a či nemajú záujem. Oni sa nad tým návrhom len zasmiali a zostali ďalej sedieť pri bare," uviedol obžalovaný J. K. Dodal tiež, že Želmíra sa správala vyzývavo, že mu pripadala opitá. Fajčila a pýtala sa ho, či nemá nejakú drogu.
Hovorí S. J.: "V bare Hacienda som pracoval ako vyhadzovač. Tá slečna tam prišla rozjarená. Správala sa čudne, menila náladu, zdalo sa mi, že je opitá. Pýtala sa ma, či jej neviem zohnať marihuanu... Okolo polnoci prišla za mnou na balkón. Začala ma objímať, bozkávala ma a neskôr ukojila ústami... Potom vstala a odišla, ale o čosi neskôr sa vrátila a prosila ma, či jej neviem zohnať nejakých chlapcov, s ktorými by mohla súložiť za peniaze. Povedal som, že ja takých zohnať neviem." Obžalovaný ďalej povedal, že neskôr videl Želmíru, ako sa zabáva s chlapcami na parkete. Po polnoci, okolo pol druhej, ju "načapal" v salóniku s nejakým mužom. Rozsvietil svetlo a videl, že je tam so spoluobžalovaným J. K. Mal pocit, že sa milovali.
"J. K. prišiel za mnou a pýtal si kľúč od šatne. Tá slečna sa na neho vešala, bozkávala ho, obchytkávala a ťahala ho k šatni, do ktorej sme vošli spolu. Rozsvietil som svetlo, ale niekto z nich zakričal, aby som zhasol. Potom som odišiel," doplnil svoju výpoveď vyhadzovač.
K znásilneniu sa nepriznal ani obžalovaný P. S. Ten pred súdom tvrdil, že bol opitý, bolo mu zle, preto si častejšie odskočil na toaletu. "Raz som si pomýlil dvere a vošiel som do šatne. Bola tam tma, nejaký mužský hlas mi povedal, aby som šiel von a ja som odišiel. Poškodenú nepoznám, viem len, že na diskotéke bola skupina dievčat. Nepamätám si, že by mi niekto ponúkal na diskotéke pohlavný styk. Domov som odišiel okolo druhej ráno," bránil sa obžalovaný.
Štvrtým z partie, ktorá mala znásilniť slečnu Želmíru, mal byť V. Z. Ten to však kategoricky poprel s tým, že v šatni vôbec nebol. A alibi v tomto smere mu potvrdili aj svedkovia.
Napriek tomu, že v prípravnom konaní si bola Želmíra pri identifikácii pätice mládencov stopercentne istá, na pojednávaní, kde si stáli zoči-voči, zneistela a za autorov svojho znásilnenia označila len prvých troch. A nielen to, celé jej vystupovanie pred súdom pôsobilo viac ako rozpačitým dojmom. Temer tri tucty doplňujúcich otázok, ktorými ju zasypali predseda senátu, prokurátor a najmä obhajcovia obžalovaných, ešte viac prehĺbili rozpory a protirečenia v jej výpovediach. A tie vyhodnotila ako nevierohodné, aj znalkyňa z odboru psychológie. V závere svojho posudku totiž uviedla, že tzv. skóre lži, ktoré zistila u poškodenej, prekročilo hranice pásma normy. Želmíra má nielen snahu javiť sa v lepšom svetle, ale aj situačne klamať.
Prokurátorka navrhla v záverečnej reči uznať štvoricu Košičanov, ktorí medzičasom vyzreli v skutočných mužov, vinnými v zmysle obžaloby. Opierala sa pritom o výpoveď poškodenej a najmä o zistenia znalcov, že v pošve obžalovanej a tiež na jej tielku, sa našli spermie pochádzajúce od viacerých mužov. Obhajcovia obžalovaných však naopak poukazovali na nevierohodnú výpoveď poškodenej a na to, že v dokazovaní pred súdom nebol produkovaný žiadny priamy dôkaz o tom, že ju znásilnili. Všetci žiadali oslobodenie svojich mandantov spod obžaloby prokurátora.
Uvedenú kauzu pojednával súd kvôli zmene senátu už druhý raz. Napriek všetkým peripetiám, ktorými prešla, dal za ňou včera predseda senátu bodku. Muži v talároch dospeli po tajnom hlasovaní k záveru, že skutok, ktorý sa stal nie je trestným činom a súd štvorlístok Košičanov spod obžaloby prokurátora oslobodil. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
