plánov. V správe o plnení akčných plánov na posilnenie administratívnych kapacít kandidátskych krajín to včera uviedla Európska komisia.
Upozornila však na celý rad oblastí, ktoré si vyžadujú mimoriadnu pozornosť a úsilie, čo sa týka preberania i uplatňovania európskej legislatívy. Zdôraznila najmä spravovanie finančných fondov spoločenstva, bezpečnosť potravín, vzájomné uznávanie profesionálnych kvalifikácií, ochranu osobných údajov či štátnu pomoc.
"Rokujúce krajiny vo všeobecnosti plnia svoje doterajšie záväzky z rokovaní podľa dohodnutých časových plánov. Niektoré oblasti si však vyžadujú mimoriadnu pozornosť," píše EK v správe. Podľa nej je "dôležité, aby rokujúce krajiny prijali všetky potrebné opatrenia na nápravu týchto problémov a zabezpečili splnenie všetkých záväzkov včas".
Komisia vyjadruje nádej, že kandidátske krajiny dosiahnu vo vymenovaných oblastiach v nasledujúcich mesiacoch presvedčivý pokrok a povzbudzuje ich, aby plne využili možnosti akčných plánov. Potvrdzuje odhodlanie zachovať dynamiku prístupových rokovaní, aby mohli byť splnené ciele summitov v Göteborgu a Laekene, teda ukončenie rokovaní v závere tohto roku a rozšírenie pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2004.
EK zdôrazňuje aj potrebu "duševnej prípravy" členských i kandidátskych krajín na rozšírenie. S blížiacim sa vstupom nových krajín treba zintenzívniť politický dialóg, aby boli jasné riziká i výhody tohto procesu. Rozšírenie môže uspieť len ak bude mať demokratickú podporu, upozornila komisia v úvodnej časti včerajšej správy.
Samotný dokument, ktorý nemá hodnotiaci, ale skôr opisný charakter, pripravila EK pre potreby blížiaceho sa summitu EÚ v španielskej Seville (21.-22. júna). Podrobné hodnotenie každej kandidátskej krajiny prinesie až pravidelná hodnotiaca správa, ktorú EK tento rok zverejní 16. októbra.
V prvej časti opisuje dokument hlavné priority, ktoré EK identifikovala spolu s kandidátmi pri vypracúvaní akčných plánov. Ide o staré známe veci, na ktoré EÚ upozorňuje už niekoľko rokov. Z politických kritérií je to posilnenie verejnej správy, nezávislosti súdnictva, orgánov na boj proti korupcii, úradov zabezpečujúcich rešpektovanie ľudských a menšinových práv.
Druhá časť 24-stranového dokumentu prináša kapitolu po kapitole stručné hodnotenie plnenia záväzkov, ktoré kandidáti dali počas prístupových rokovaní. Vo všetkých kapitolách EK konštatuje, že krajiny v podstate svoje sľuby plnia, ale upozorňuje na konkrétne oblasti, v ktorých treba pridať. Nemenuje však štáty, ktoré sú na tom horšie a zaostávajú, ani tie, ktoré si svoje úlohy plnia najlepšie.
Problematická sa javí kapitola hospodárska súťaž, ktorú zatiaľ uzavreli len Estónsko, Litva, Lotyšsko a Slovinsko. Ide tu najmä o problém poskytovania štátnej pomoci, ktorá nie je v súlade s pravidlami EÚ, čo sa týka aj SR v prípade US Steel a Volkswagenu.
V poľnohospodárstve zdôrazňuje EK vytvorenie potrebných štruktúr pre čerpanie peňazí na podporu vidieckeho rozvoja a integrovaného kontrolného systému IACS. V regionálnej politike upozorňuje na potrebu inštitúcií a ľudských zdrojov, ktoré zabezpečia čerpanie, riadenie a kontrolu fondov na podporu zaostalých regiónov.
V energetike pripomína dokument Slovensku, Litve a Bulharsku potrebu dodržať dohodnuté termíny uzavretia nemodernizovateľných jadrových reaktorov. V prípade SR ide o dva reaktory bloku V1 v Jaslovských Bohuniciach, ktorých odstavenie je plánované na roky 2006 a 2008.
Monitoring plnenia sľubov bude pokračovať aj po ukončení prístupových rokovaní a po samotnom vstupe do EÚ, upozorňuje dokument, ktorý včera popoludní predstavil na tlačovej konferencii komisár EÚ pre rozšírenie Günter Verheugen.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
