skriňou Nigérie je hlavné mesto Lagos. Jeho perifériám sa vraj nevyrovnajú ani brazílske slumy... Lagoské chatrče, plné do prasknutia, v ktorých žijú živoriaci ľudia s jediným cieľom, zvládnuť každodenné prežívanie, ostro kontrastujú s modernými budovami, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani New York.
Keď pred rokmi britská BBC predstavovala nigérijský futbalový zázrak, bolo to po MS 1994, kde Nigéria doslova vtrhla medzi svetovú špičku, bystrí filmári si vychutnali jeden kontrastný záber. Chatrče, ľudí s unavenými pohľadmi a nad nimi priečelie niečoho moderného s obrovskou reklamou na Pepsi. Populárnemu nápoju robila spoločnosť usmievavá tvár populárnej osobnosti, nuž, a koho tam už môžete v Nigérii dať, ak nie futbalistu. Nigéria je totiž krajinou biedy, ale aj krajinou futbalu. A tou usmievavou tvárou je tvár Austina Okochu. Alebo Jay Jay Okochu, prezývku skvelého dribléra zelených orlov totiž pozná každý,do takej miery, že sa uvádza aj v oficiálnych zostavách.
Keď v Lagose na križovatke zastaví nablýskaný Jeep Cherokee s nápisom Jay Jay 10, premávka sa zastaví. Policajti najprv rezignovane pozerajú, potom sa snažia križovatku ako - tak sprevádzkovať. V aute totiž sedí Jay Jay, nahrnú sa davy, naťahujú ruky, niiekto chce autogram (najčastejšie pribudne do policajného zápasníka), niekto chce hviezde podať ruku, niekto sa chce fenoména len dotknúť...
Keď mal Jay Jay pred štyrmi rokmi svadbu, musela polícia privolať posily, aby ochránila svadobčanov, medzi ktorými nechýbal prezident Nigérijského futbalového zväzu a minister športi. Okochovi chcelo totiž blahoželať 30 000 ľudí!
Nedostali sa k nemu, čo však nie je pravidlom. Okocha je totiž schopný preflámovať celú noc v priemernom lagoskom podniku a zaplatiť účet za všetkých.
Od sedemnástich rokov je Jay Jay mimo Nigérie (kde začínal v klube Rangers International of Enugu, v klube v rodnom meste). Najprv to bol tradičný cieľ afrických hráčov v Európe, Nemecko, kde Okocha pôsobil v Borusii Neunkirchen. V roku 1992 už hral v Eintrachte Frankfurth, v roku 1993 jeho gól v Bundeslige získal ocenenie Gól roka. Vsietil ho v 87. minúte zápasu proti Karlsruhe, keď obišiel dve tretiny hráčov KSC, vrátane skvelého gólmana Kahna. A jeho sóla, prihrávky, kľučky, tvrdé voleje zas pravidelné miesto v televíznych šotoch. Práve v tomto roku Okocha debutoval v drese Nigérie, v májo 1993 nastúpil proti Pobrežiu Slonoviny. Odvtedy hral v drese svojej vlasti 57 - krát, s 8 vsietenými gólmi. A získal olympijské zlato v Atlante´96
Ale pomerne často si v nich nachádzali miesto i pasáže, v ktorých vidno doslova prechádzajúceho sa hráča, s nezáujmom o hru a dianie na trávniku. Pretože Okocha je už raz taký.
Dve sezóny (1996 - 1998) strávil vo Fenerbahce Istanbul (z Frankfurtu za 1 milión libier), stal sa miláčikom publika, Turci mu ponúkli občianstvo a Okocha nad ním vážne uvažoval. "Milujem túto krajinu, je mojou druhou vlasťou," vyhlasoval, aby nakoniec prehlásil, že sa v Turecku cíti zle, že je tu nešťastný a chce odísť.
Parížsky Saint Germain zaň zaplatil Turkom 36 miliónov USD, Okocha sa tak stal najdrahším africkým futbalistom. V PSG je zas najlepšie plateným hráčom.
Hral už na MS 1994, v jednom zápase, proti Taliansku, po ktorom Nigéria balila kufre. Vo Francúzsku nastúpil trikrát, zažil i výbuch s Dánskom (1:4). Oba zápasy boli v 2. kole. Teraz, napriek úvodnej prehre s Argentínou, chce Okocha dosiahnuť viac... Možnosť nápravy bude mať zajtra proti Švédom.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
