slovenských futbalových trávnikoch nevidia. Do metropoly Šariša zavítal čerstvý majster MŠK Žilina. Nuž a práve len jeho zdolaním mohli tatranci živiť nádej na marssuperligovú záchranu. Predpokladalo sa, že poslední v tabuľke Košičania, nevyjdú na Liptove naprázdno. Ešteže existujú mobilné telefóny... Priebehy na oboch "horúcich" štadiónoch sa dali takto priebežne kontrolovať. Kým v Ružomberku, kde hrali košickí tigri, sa diváci gólov nedočkali, v Prešove sa s nimi roztrhlo vrece. Dvojgólové vedenie majstra do prestávky ani tak neprekvapilo, ako skôr rozčertilo nejedného fanúšika zeleno - bielych. Ako to už pod Tatrami býva častokrát pravidlom, tých, ktorých v prvej časti zatracovali, v druhej pomaly vynášali do oblakov... Skrátka, po obrátke na prešovskom, stále ešte superligovom trávniku, diali sa podivuhodné veci. Tatran Žilinčanov valcoval, no sprvu jednu šancu za druhou i zahadzoval. Mintál a Varadín za stavu 0:2 z kontier našťastie pre Prešovčanov triafali len do domácich žrdí. Zeleno - bieli nesmiernou vôľou (škoda, že takto sa neprezentovali napríklad aj v iných zápasoch) zvrátili nepriaznivý stav a zhruba 20. minút pred koncom bolo vyrovnané. Nuž a keď kapitán domácich Zajcev premenil v 90. minúte i druhý pokutový kop v tomto dueli, radostný ošiaľ opantal celý štadión. Prečo prešovské mužstvo nedrelo takto do úmoru i v iných zápasoch, napríklad doma s Trenčínom, Slovanom, či s Dubnicou. Hrať v nich rovnako ako po prestávke proti majstrovi, nemuselo sa o zostupujúcom rozhodovať v priamom súboji dvoch tradičných východoslovenských rivalov?, zdupľovali sme otázku Sergejovi Zajcevovi.
"Prečo...? My sme stále bojovali, len vy novinári i fanúšikovia ste stále nejakí urazení, že nehráme dobre, že nebojujeme. Naviac, ak počúvame urážky na našu adresu, nevieme sa dobre na hru skoncentrovať." Trochu protirečenia, ale je to váš názor. Diváci reptali, a právom, i v prvom polčase zápasu so Žilinou. Nik mužstvu síce snahu neupieral, ale majster viedol o dva góly... "Ak sa hrá o záchranu, tlak na psychiku každého z nás je obrovský. Stále musíme, musíme. A pritom nevieme nikdy, či nás niekto nepodrazí. S Dubnicou sme napríklad remizovali po chybe rozhodcu. Predtým so Slovanom sme dostali druhý gól z jasného ofsajdu a rovnako i teraz so Žilinou. To akoby nik nechcel vidieť. Pozerá len a len naše výkony. A nie napríklad i na slabú prešovskú futbalovú diplomaciu." Nepovedali ste ale stále nič konkrétne na margo takého málo vídaného obratu, akým otočenie skóre z 0:2 na 3:2 nesporne je. "Všetko sa najprv udialo v kabíne. Povedali sme si, že zápas nezabalíme. Naopak, že musíme drieť a možno sa na nás futbalová šťastena konečne usmeje. Stalo sa. Osobne som veril, že Žilinu zlomíme." V košickom Čermeli vás v zostave Tatrana neuvidíme. Po štvrtej žltej karte zo súboja so Žilinou sa pre vás táto sezóna skončila. Bol to teda pre vás aj posledný zápas v drese Tatrana? Povráva sa, že vás oslovili napríklad České Budějovice. Čo je na tom pravdy? "Tak o tom nič neviem. Či ostanem v Prešove alebo pôjdem niekde ďalej, rozhodne sa do takých dvoch týždňov. Aj keď v Košiciach hrať nebudem môcť, s chlapcami budem a verím, že podobným bojovným prístupom ako v druhom polčase s majstrom, vydolujú potrebný bod k záchrane."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
