Prešove zodpovedať. Vyjadril domnienku, že nie je v tom jediný, pretože ako ďalej dodal, dáva si ju denne osem a pol milióna Srbov. Podľa neho podobné pocity má aj 85 tisíc Slovákov v juhoslovanskej Vojvodine.
Trpký príbeh Kosova má svoje korene tak v náboženských ako aj v národnostných treniciach. Srbi a Albánci žili dlhé stáročia v Kosove len vedľa seba, ale nikdy medzi sebou nekomunikovali. Ak napr. v iných častiach bývalej Juhoslávie vznikali zmiešané, napr. aj srbsko-chorvátske manželstvá, veľvyslanec nevie, že by boli takéto srbsko-albánske zväzky. Podľa neho je Kosovo dnes jedinou etnicky čistou oblasťou v Európe. Žijú v nej len Albánci. Konštatoval tiež, že kosovská kríza zachránila Severoatlantickú alianciu (NATO). Tá totiž potrebovala v súčasnom štádiu dôvod na potvrdenie svojej opodstatnenosti. "Pán Miloševič im na to ponúkol skvelú šancu," zdôraznil.
Podľa neho Juhoslávia, ale aj nový nástupnícky štát Srbsko a Čierna hora majú jedinú cestu, a to do Európskej únie. "Nie sme barbari, sme starý európsky národ," zdôraznil a dodal, že podľa optimistických prognóz by sa do únie mohli dostať v roku 2010. Pripomenul, že podpora NATO v Juhoslávii je v súčasnosti okolo 63 percent, čo komentoval slovami "ľudia sa správajú veľmi racionálne".
Kopečni vystúpil včera s prednáškou Kosovo - trpký príbeh na diskusnom večeri Jour-Fixe v rámci dlhodobého cyklu organizovaného prešovskou kanceláriou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
