že k osviežujúcej vode nie je ďaleko. Pohoda na kúpaliskách, ale i otvorených vodných plochách je aj na Slovensku dlhoročne zabezpečovaná Vodnou záchrannou službou Slovenského Červeného kríža (VZS SČK). Elita slovenských plavcov záchranárov sa počas minulého víkendu stretla na prešovskom prírodnom kúpalisku Delňa. Po prvýkrát sa na tejto ploche uskutočnili majstrovstvá Slovenska VZS SČK, ale aj II. ročník memoriálu Dr. Milana Filčáka. Majsterkou Slovenska sa stala Miroslava Kalužová z Prešova, majstrom Púchovčan Alexander Vajda. Železným mužom memoriálu je od minulej nedele Rado Heštera z Prešova, železnou ženou Katarína Horečná z Liptovského Mikuláša.
Štyridsať plavčíkov z celej republiky došlo do Prešova zistiť, ako je na tom po dvoch rokoch konkurencia. Deviaty ročník majstrovstiev v metropole Šariša usporiadali po dvojročnej pauze, ktorá bola vyplnená majstrovstvami Európy juniorov v Liptovskom Mikuláši v roku 2000 "Problém sme mali akurát s peniazmi. Červený kríž nám prisľúbil na organizáciu 81-tisíc korún a potom to stiahol na štyridsať. Bolo ťažké zmestiť sa do tohto balíka s ubytovaním, stravou a so všetkým ostatným. Nakoniec sa nám to podarilo, ide to a dúfam, že to bude dobré," uviedol na margo organizácie ostatného ročníka predseda Miestneho spolku Vodnej záchrannej služby SČK v Prešove Radovan Koľ. Majstrovstvá na prešovskej vodnej ploche sa vydarili.
V pohodovej atmosfére plnej našľapanej tanečnej hudby súťažili plavčíci s evidentnou radosťou. Pre postávajúcich divákov, ktorí si zápolenie svojich potenciálnych ochrancov prišli pozrieť na vlastné oči, sa zdalo nepochopiteľné, ako sa s úsmevom vrhajú do ešte stále studenej vody kúpaliska. Odpoveď na túto otázku sme našli pri stanovisku bratislavského tímu, kde od rána kolovala fľaša rumu. Ten podľa plavčíkov dodá energiu i odvahu, odbúrava zábrany.
Overovanie schopností plavcov záchranárov pozostáva z niekoľkých čiastkových disciplín, ktoré využívajú aj pri skutočných záchranných akciách. Prítomní si mohli pozrieť, ako plavčíci ovládajú veslicu, surfový plavák a záchranu topiaceho sa pomocou nich. Jednou z disciplín bola aj simulácia ťahania topiaceho sa, ktorej poslúžil plastový sud naplnený vodou. Plavčíci v populárnom televíznom seriáli pobehujú po pláži s červeným plavákom. Ten ešte stále nie je štandardnou výbavou slovenských záchranárov. U nás sa namiesto neho bežne používa záchranný pás a záchranná lopta.
Budúcu majsterku Slovenska Miroslavu Kalužovú z Prešova sme oslovili keď absolvovala ťahanie sudu. Na margo dvadsaťkilového bremena podotkla, udýchaná s úsmevom, "Nezdá sa to, ale mohlo byť ľahšie." Mirka má skúsenosti s prácou záchranárky doma, ale i v zahraničí. Zatiaľ však nemusela z vody nikoho ťahať, ako to akurát skvele predviedla s bandaskou. "Ako plavčíčka som pracovala tu na Delni a tri mesiace som bola na Kanárskych ostrovoch," pochválila sa Mirka. V aquaparku na ostrove Tenerifi. "Bolo tam veľmi dobre. Majú tam dobrú organizáciu práce plavčíkov a venujú sa tomu viac ako na Slovensku. Záchranári sú tam oveľa lepšie vybavení, napriek tomu si myslím, že naši sú lepšie pripravení, kvalifikovanejší. Keďže je na Tenerife lepšie vybavenie, myslím si, že keby sa naozaj niečo malo stať, plavčík tam má väčšiu nádej, že si pomôže." Na Tenerife si Mirka vyskúšala prácu pri bazéne, tobogane, "Plavčíkov tam je strašne veľa, striedali sme sa, každú hodinu som bola niekde inde. Bolo tam totiž aj delfinárium." Záchranárku s kanárskymi skúsenosťami počas blížiacej sa letnej sezóny pravdepodobne nájdete práve na Delni.
Práca záchranára na prvý pohľad vyzerá stereotypne a nezúčastnení kúpajúci mnohokrát nadobudnú dojem, že len tak posedáva na veži, prechádza sa okolo bazénu a "opaľuje" slniace sa dievčatá. Byť však dennodenne počas letných páľav i búrok v strehu pripravený v každej chvíli skočiť do vody a pomôcť topiacemu sa či unavenému plavcovi, nie je malina. To, že si na plavčíka na slovenských vodných plochách dovolenkári spomenú aj po jeho pracovnom čase, nie je žiadnou výnimkou.
"Pili s nami dvaja policajti, už sú totálne na mol a rozhodli sa preplávať na druhú stranu Šíravy. Keď som sa ho pýtal, kde sú, v diaľke sa dali rozoznať ich hlavy už len ako špendlíkové hlavičky," spomína jeden zo záchranárov na slová vystrašeného mladého muža v rekreačnej oblasti Medvedia hora hodinu po šichte. Akcia sa podľa jeho informácií odohrala pred niekoľkými rokmi a s deravým záchranným člnom to nebolo nič príjemné. "Prvého z policajtov sme z vody do člna vytiahli asi v polovici stanovenej trasy," vysvetlil. Počas ustavičného vyčerpávania vody z člna sa dvojica záchranárov s jedným unaveným policajtom dostala k druhému, ktorý sa nechcel dať presvedčiť o nebezpečnosti svojho nápadu. Úmyslu doplávať na druhú stranu a späť sa vzdal až po kŕči, ktorý mu nedovolil plávať ďalej. Na jednu i druhú stranu priehrady mu však zostávalo ešte dosť. "Štyria sme sa do potápajúceho sa záchranného člna nevošli, takže som naspäť plával vo vode ja alebo kolega. Oplatilo sa však, dvojica sa za pomoc odvďačila niekoľkými šampusmi."
Na Delňu prišiel aj prezident VZS Karel Vrbka z Liptovského Mikuláša. Vysvetlil, že v minulosti sa majstrovstiev zúčastňovalo viac družstiev, aj dnešný stav však považuje za dobrý. "Majstrovstvá nie sú len o tom, že si tu niekto príde raz za rok zaplávať. Plavčíci trénujú počas celého roka." Momentálnu úroveň slovenských plavčíkov so záchranármi v zahraničí porovnať nevedel, "Naposledy sa naši juniori celkom dobre ukázali na majstrovstvách Európy pred dvoma rokmi, odkiaľ priniesli tri bronzové medaily."
Momentálne vzhľadom k chýbajúcim financiám nemá VZS na Slovensku také materiálne možnosti ako inde. Napriek tomu prezident tvrdí, že "slovenskí plavčíci majú za hranicami veľmi dobré uplatnenie. Naši ľudia chodia svoju prácu robiť po celej Európe aj do Ameriky". S prípravou majstrovstiev na Delni a ich počiatočným priebehom bol spokojný.
Patronát nad ostatnými majstrovstvami prevzal Krajský úrad v Prešove. Prítomný prednosta Jozef Polačko, ktorý záštitu nad podujatím prevzal aj preto, že jeho zástupca Miloslav Murajda je legendou VZS a čestným predsedom miestneho spolku, tvrdí: "Obdivujem mladých ľudí, ktorí sa dokážu vrhnúť do takejto studenej vody. Pri záchranárskom povolaní zrejme nemôžu chodiť s teplomerom a merať, kedy už skočím a kedy nie. Keď sa niekto topí, musia byť zvyknutí skočiť za každých okolností." J. Polačko tvrdí, že doteraz pomoc plavčíka ešte nepotreboval. "Keď som sa pozeral na ženskú časť plavčíkov, niekedy by som si to rád vyskúšal."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
