Pod slovom prales si väčšina pospolitého ľudu predstaví okolie Amazonky a nepriestupné, vlhké dažďové lesy.
Avšak za pralesmi netreba chodiť až do trópov, úplne stačí, ak sa pozriete na mapu Slovenska a nájdete ich hneď niekoľko.
Pod pralesom rozumieme v našich podmienkach pôvodný prírodný lesný porast, bez regulácie ťažbou, vysádzaním nových a nepôvodných druhov drevín a bez hospodárskej aktivity človeka. Dôležitá je v tomto prípade zachovaná pôvodná skladba drevín a rastlín, tvoriaci pralesný porast. Pre karpatský prales sú zvyčajne základnými dva druhy stromov - buk a jedľa, do ktorých sa podľa nadmorskej výšky vo väčšej či menšej miere primiešavajú ďalšie dreviny (najmä javor) a bylinný podrast.
Na Slovensku sú najznámejšie pralesné porasty na východe - v Bukovských vrchoch a vo Vihorlate, okrem toho verejnosť pozná zrejme najviac Dobročský prales vo Veporských vrchoch, Badínsky prales v Kremnických vrchoch, či porasty na Poľane.
Väčšina územia Bukovských vrchov spadá pod Národný park Poloniny. V národnom parku a zároveň v Biosférickej rezervácii Východné Karpaty nájdeme šesť chránených území, národných prírodných rezervácií (NPR) a národných prírodných pamiatok (NPP) na území ktorých sa nachádzajú najvýzmnamnejšie pralesné porasty.
Najznámejšou a najväčšou rezerváciou je NPR Stužica, ležiaca na samom východnom okraji Slovenska na juhozápadnom úbočí trojhraničnej hory Kremenec. Rozprestiera sa na rozlohe 761 hektárov, bola vyhlásená už v roku 1965. Má medzinárodný význam, chráni bukové a jedľovo-bukové pralesy so zastúpením javora. Nachádzajú sa tu najvyššie jedle na Slovensku, viaceré exempláre dosahujú vyše 50 metrov výšky.
NPR Jarabá Skala má netypický reliéf pre flyšové pásmo, je tu prirodzený skalný odkryv, s čím súvisí aj špecifická flóra. Jej rozloha je 360 hektárov, vyhlásená bola v roku 1993. V tunajšom sutinovom pralese rastie viac ako 20 druhov drevín.
Ďalšou NPR, viažucou sa na hlavný hrebeň pohoria, je Pľaša (111 ha, od roku 1967). Tunajšie pralesy tvoria najmä bučiny a jedle.
NPR Rožok (67,1 ha, od roku 1965), leží na hranici s Ukrajinou, severovýchodne od Uliča. Tunajšia pralesová bučina je dokonale vertikálne členená, nájdu sa tu jednince všetkých možných vekových a rozmerových kategórií.
Menej známymi a frekventovanými sú NPP Havešová (171 ha, od roku 1964), bukový prales na údolím Uličky a NPR Stinská (91 ha, od roku 1986) na slovensko - ukrajinskej hranici, juhovýchodne od Zboja, kde v zachovanom prírodnom lese rastie iskerník karpatský ako na jedinom mieste na Slovensku.
Samozrejme, prírodné zachované lesy sú útočiskom množstva druhov zveri a lokalitou viacerých vzácnych rastlín. Literatúra uvádza, že na území NP Poloniny sa vyskytuje 5 000 druhov bezstavovcov, 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 199 vtákov, 55 cicavcov, medzi ktorými nechýbajú medvede, vlky a vydry, z poľskej strany sa občas na územie Polonín zatúla aj zubor a los. Flóru zastupuje 1 207 druhov húb, 210 lišajníkov, 342 machorastov a 1 010 vyšších rastlín.
BEDEKER
Prístup: Zo spomínaných národných prírodných rezervácií, kde sa nachádzajú pralesné porasty, sú turisticky prístupné tri. Priamo cez ne prechádza červená turistická značka, ktorá začína v turistickom centre Polonín, mimochodom, najvýchodnejšej obci Slovenska, Novej Sedlici (410 m). Odtiaľ sa v stálom stúpaní dostane návštevník za 1 a pol hodiny priamo do centra NPR Stužica, ktorou vystupuje až na vrchol Kremenca (1 207 m, 2 a 1/2 hodiny). Značka pokračuje ďalej po slovensko - poľskej hranici, po 3 a 1/2 hodinách chôdze opúšťa Stužicu a pokračuje hrebeňom Bukovských vrchov. Po piatich hodinách cesty z Novej Sedlice prídete na začiatok NPR Jarabá skala. Ňou vedie trasa približne hodinu, na konci začína tretia spomínaná NPR - Pľaša. Odporúčame vrátiť sa z vrcholu Pľaše do Sedla pod Ďurkovcom (1 120 m, 6 a 1/2 hodiny) a zostúpiť do Runiny (560 m, 7 a 1/2 hosdiny). Celodenná túra po pralesoch a hrebeňových lúkach skutočne stojí za to...
Zaujímavosti okolia: hrebeň Bukovských vrchov - Kremenec (1 207 m), Kamenná lúka (1 201 m), Hrúbky (1 186 m), Riaba skala (1 167 m), Ďurkovec (1 189 m), Pľaša (1 163 m), Kruhliak (1 101 m), Rypy (1 003 m), vodná nádrž Starina, drevené kostolíky v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej, poľské Biesczady, Sninské rybníky, Sninský kameň (1 005 m).
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
