síce chce zbaviť predajom za symbolickú korunu, ale rizík je vraj viac ako potenciálnych prínosov. Deložácie podľa názoru primátora tiež nie sú riešením.
Osemdesiat percent trojtisícovej rómskej komunity žije práve v tejto lokalite, zvyšok je roztrúsený v meste. Magistrát tu ešte za starej éry postavil desať bytových domoch, v ktorých je 114 bytov osobitného štandardu. Ich súčasný stav je katastrofálny, nehovoriac o dlžobách, ktoré tunajší nájomníci majú voči Bytovému podniku mesta Trebišov, ktoré je stopercentnou dcérou mesta. "V rámci mesta spravujeme 2500 bytov. Paradoxom je, že viac ako polovicu trinásťmiliónových pohľadávok máme v 154 bytoch na Kraskovej ulici a ich vymožiteľnosť je takmer nulová. Pre nás by bol odpredaj bytov za symbolickú korunu východiskom a pokiaľ mestské zastupiteľstvo vydá rozhodnutie, sme naň pripravení v priebehu desiatich dní," uviedol pre náš denník námestník pre správu bytov Bytového podniku Cyril Ferčák.
Podľa jeho slov je táto lokalita bezodnou jamou, do ktorej mesto neustále investuje, ale bez spätného efektu. Rómovia totiž v krátkom čase všetko zničia. Skvelým príkladom je posledne postavených sedemnásť bytov z montovaných unimobuniek, ktoré za tri roky dokázali zdevastovať. Podľa ekonomického námestníka podniku Ing. Milana Mantiča sa mestu podarilo presadiť splácanie aspoň časti dlhov prostredníctvom dávok cez osobitného príjemcu. Mesačne mu vďaka tomu príde na účet z Kraskovej ulice asi 120-tisíc korún, čo je však len kvapka v mori. Asi sto najväčších chronických neplatičov ešte koncom minulého roka vyzvali, aby si vyrovnali svoje záväzky, resp. podpísali splátkový kalendár. "Žiaľ, málokto ho plní. Preto sme k 1. máju 26 neplatičom rozoslali výpovede z bytu. K 1. júlu začnú trojmesačné výpovedné lehoty plynúť ďalším dvadsiatim ôsmim. Pokiaľ sa odvolajú, problém sa môže ťahať roky," skonštatoval Ing. Mantič.
Podľa slov primátora mesta Ladislava Michaľanského je vysťahovanie dvojsečná zbraň, ktorá môže vyprodukovať nových bezdomovcov, o ktorých sa mesto tak či tak musí postarať. Mesto túto možnosť zatiaľ vo veľkom nevyužíva a ani to neplánuje. "Na komunálnej úrovni rómsky problém nevyriešime. Treba začať zhora zaručiť im prácu, viesť ich k zvyšovaniu vzdelanosti už od útleho veku a vyriešiť vysokú pôrodnosť, ktorá ich tlačí do stále väčšieho sociálneho bahna," vyjadril sa na margo problému. Zákon o možnosti vysťahovania bez poskytnutia náhradného bývania je podľa neho jedna vec a reálne možnosti iná.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
