oblieka dres CPHD Dijón. Tento klub hrával v čase jeho príchodu iba tretiu najvyššiu súťaž, avšak následne postúpil o stupienok vyššie. Vo svojej druholigovej premiére obsadil vlani siedmu priečku, aby v tomto ročníku atakoval absolútnu špicu súťaže. CPHD Dijón skončil v uplynulej sezóne National 1 (názov druhej francúzskej ligy) po základnej časti na skvelom druhom mieste, s osemnásťbodovou stratou na suverénne vedúci Villard. Boržíkovci v prvej sérii play-off narazili na Nantes, ktorý porazili 2:0 na zápasy, potom sa trochu potrápili s Epinalom, aby vo finále, ktoré bolo zároveň aj akousi barážou o postup do Elite (francúzska prvá liga), podľahli spomínanému Villardu 0:2 na zápasy. "V klube vládla s našou hrou i výsledkami veľká spokojnosť. Našim pôvodným cieľom bolo umiestnenie do štvrtého miesta, ale keď sa nám tak darilo, potichučky sa začalo vravieť aj o postupe do Elite. Popravde však musím priznať, že Kanaďanmi prešpikovaný Villard bol predsa len lepší a postúpil zaslúžene," povedal Ivan Boržík. Pravda, v prípade Dijónu nie je všetkým postupovým dňom koniec. Zvažuje sa totiž rozšírenie najvyššej francúzskej súťaže, a tak sa postupu možno predsa len dočkajú aj hokejisti v žlto-modrých dresoch.
Hoci celá sezóna bola z pohľadu Ivana Boržíka, najmä jeho herného prejavu viac než uspokojivá, predsa len mu v ešte lepšom rozlete pristrihlo krídla nepríjemné zranenie skraja sezóny. "Doplatil som na detinskú unáhlenosť, keď som sa nechal v jednom prípravnom súboji tesne pred začiatkom sezóny zbytočne vyprovokovať jedným Kanaďanom. Chcel si asi na mne dokazovať, čo všetko sa v kolíske hokeja naučil a skončilo sa to bitkou. Pre mňa to však dopadlo veľmi nešťastne, keďže som si v pasovačke zlomil prst, ktorý mi neskôr navyše museli operovať. Vynechal som prvé štyri zápasy majstrovskej sezóny, ale potom som už bol pevnou súčasťou nášho tímu," prezradil obranca, ktorý v dvadsiatich stretnutiach základnej časti získal za päť gólov a dvanásť asistencií sedemnásť zápisov v kanadskom bodovaní, ku ktorým v neskorších play-off súbojoch pridal ďalších šesť za tri góly a rovnaký počet prihrávok.
CPHD Dijón nezačal posledný majstrovský ročník práve najlepšie, jeho tabuľkovému vzostupu pomohol nečakaný príchod odchovanca košického hokeja Miroslava Pažáka, ktorý prišiel do Dijónu po šiestom kole z elitného Mullhouse. "Miro na svojom predošlom pôsobisku veľmi nepadol do oka novému švédskemu trénerovi, ktorý okrem neho odsunul na vedľajšiu koľaj aj dovtedy mimoriadne úspešného Romana Trebatického. Namiesto nich angažovali v klube hráčov zo Škandinávie, takže pre Slovákov tam nezostalo miesto. Najdôležitejšie však je, že Miro Pažák po príchode k nám zaznamenal v dvadsiatich zápasoch 54 kanadských bodov a stal sa zároveň najlepším strelcom súťaže. Aj vďaka tomu sme sa takmer dostali na absolútny vrchol," mienil dvadsaťpäťročný hokejista, ktorý tvoril súčasť sedemčlennej legionárskej kompánie v Dijóne. Okrem neho tam boli aj Slováci Milan Tekeľ z Liptovského Mikuláša a spomínaný Košičan Pažák, ďalej ruský útočník Sergej Chesterikov, Kanaďania Karl Castonguay a Patrik Groteau, nuž a cudzineckú légiu dotváral Švéd Stefan Petterson.
Je pochopiteľné, že zverenci francúzskeho kormidelníka Daniela Marica vďaka výborným výsledkom zapríčinili hojnejšie zaplnenie dijónskeho hokejového stánku. Paradoxom však je, že viac sa im darilo na súperových ihriskách, kde v základnej časti zvíťazili v deviatich z trinástich stretnutí. "Boli sme brániacim mužstvom, a tak sa nám lepšie hralo vonku. Doma sme museli viac tvoriť, čo nám nie vždy vyhovovalo. Celkovo však boli všetci s našim mimoriadne úspešným účinkovaním spokojní, verím teda, že ich ani o rok nesklameme," povedal Ivan Boržík, ktorý v poslednej sezóne hrával s netradičným číslom dresu 97. Na svojom pôsobisku hrával v najúdernejšej prvej formácii, kde boli okrem neho aj ďalší dvaja Slováci, Kanaďan, Švéd a Francúz v bráne. Zaujímalo nás tiež, ako sa mimoriadny úspech slovenských hokejistov na nedávnom svetovom šampionáte vo Švédsku prejaví na prístupe k hráčom spod Tatier. "Ťažko povedať, pretože som ešte s Francúzmi priamy kontakt od zisku titulu nemal. Iste mi však všetci budú gratulovať a popritom prehĺtať nepríjemný pocit z toho, kde sme vo svetovom meradle my a kde zase oni. Francúzi totiž vlani vypadli do B-kategórie a šampionát tejto výkonnostnej skupiny sa konal v tomto roku u nich. Smutné však je, že ani výhoda domáceho prostredia im nedopomohla k návratu medzi najlepšie svetové tímy. Krajina galského kohúta však bola na olympiáde v Salt Lake City, kde s nami prehrala vysoko 0:7, čo zase bolo pre nich nepríjemné. Vraj keby sme nemali hráčov z NHL, tak...," nedopovedal na záver myšlienku víriacu v hlavách množstva priaznivcov francúzskeho hokeja.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
