mesačných paušálnych poplatkov sa vrece s týmto malým zázrakom roztrhlo. Výsledok - v súčasnosti vlastní prenosný telefón takmer každý druhý obyvateľ Slovenska. Nie je už ničím výnimočným, ak ho zazriete v rukách šesťročného dieťaťa.

Na jednej strane sa dnes vďaka mobilnej komunikácii môžeme kedykoľvek skontaktovať so svojimi blízkymi alebo si cestou v autobuse vybaviť povinnosti. Je tu však niečo, čo si väčšina z nás neuvedomuje. Aj používanie mobilov si totiž vyžaduje dodržiavanie istých (i keď nepísaných) pravidiel.

Minulý týždeň som navštívila detské predstavenie Bábkového divadla v Košiciach. Zhodou okolností sa ho zúčastnili aj deti z Rožňavského okresu. Jednému z nich, krátko po začatí rozprávky, zazvonil telefón. Po upozornení ženy, v sprievode ktorej prišlo, sa na moje prekvapenie začalo v taškách hrabať asi päť ďalších detí (ich vek odhadujem na sedem až deväť rokov). Po chvíli sa situácia zopakovala a zvonenie sa ozvalo opäť. Tentoraz šlo o jednu z dospelých osôb, ktorej vôbec nevadilo, že sa nachádza na divadelnom predstavení a svoj telefonát si spokojne (a najmä hlučne) vybavila.

Čo dodať... Hnevať sa na deti, že nevedia, ako so svojimi mobilnými "hračkami" narábať, je asi zbytočné, lebo chyba najskôr nebude v nich. Ak si svoj prenosný výdobytok techniky nedokáže pred vstupom do divadelnej sály vypnúť dospelý človek, ťažko možno očakávať, že sa od neho deti naučia, ako majú mobilný telefón používať.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.