treba odviezť, ale že zaň treba platiť. Škoda, že nie sme ako Nóri, u ktorých odhodiť rybu je najväčší prehrešok. Po nás rybároch zostane pri vode schodená tráva, aj tak nás vyháňajú, ale čierne stavby okolo Domaše nikomu nevadia."
Ďalší z rybárskych funkcionárov Prešovského kraja, ktorí koncom mája prišli na poradu s tajomníkom Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) Ferdinandom Balážom do Bardejova, zdôraznil: "Doteraz sme mali 12 člennú dobrovoľnú rybársku stráž, tú však musíme zrušiť a máme tak peniaze akurát na troch profesionálov. Ale buďme realisti, ak do terénu nepôjdeme s policajtmi, nemáme šancu ochrániť si ryby."
Podľa viceprezidenta Slovenského rybárskeho zväzu Bardejovčana Jaroslava Dulebu na poradu z 19 základných organizácií, Prešovského kraja prišli všetci okrem Popradu.
Následne sme sa tajomníka opýtali, čo podľa neho je najväčším prínosom zákona o rybárstva, ktorý vstúpil do platnosti 1. apríla. "Pozitívne hodnotím, že sa našlo riešenie pre deti do 15 rokov. Potom je tam paragraf, ktorý určuje, čo všetko si môže rybár privlastniť, teda čo si môže od vody odniesť. Napríklad, že v jednom kalendárnom roku si môže ponechať jednu hlavátku a podobne." Baláž zdôraznil, že pomaly sa príde aj k takému princípu chytania rýb: "chyť a pusť". Od 1. januára 2003 budú aj vyčlenené vody, kde sa bude chytať iba pre potešenie. "Budú takéto rybárke vody aj v Prešovskom kraji, opýtali sme sa. "Nechystajú sa, východ je totiž biedny a hladný na rybu," dodal.
O rybárskej stráži nám F. Baláž povedal, že prechádza reštrukturalizáciou. "Bude treba prehodnotiť osoby, ktoré túto funkciu zastávajú, lebo zo zákona dostávajú vyššie právomoci." Skonštatoval, že to dopadlo vo výsledku tak, že na financie chudobný štát si chráni vodu na náklady užívateľov, teda rybárov. V tejto súvislosti sme sa opýtali na skúsenosti rybárskej stráže z minulosti. "Prípady pytliactva boli zdokumentované i postúpené na úrad vyšetrovania, a to napríklad v Stropkove a Prešove. Jednoznačne išlo o trestné činy. Mali však peniaze a tak sa trestné stíhanie nekonalo," povedali rybári. Nakoniec poznamenali, že byť rybárskou strážou nie je jednoduché, lebo neraz riskujú život. "Boli aj prípady napadnutia nožom."
Baláž následne zdôraznil, že rybári majú už aj disciplinárny poriadok. Organizácie si ho v priebehu mesiaca jún majú spracovať na svoje podmienky. Tiež uviedol, že dolná hranica postihu pre nedisciplinového rybára je 3 tisíc korún. Tiež informoval, že na Slovensku je 115 tisíc rybárov organizovaných v Slovenskom rybárskom zväze. "Nemáme záujem o takých, čo sa nechcú zmestiť do kože a robia zlé meno nám všetkým," dodal.
Na tému oblastných rybárskych povoleniek Baláž povedal, že je to otázka dohody. Sú však rybárske organizácie, ako Prešov, ktoré takúto dohodu uvítajú, a sú také, ako Kežmarok, ktoré oblastné povolenky nepotrebujú, ani nechcú. O zarybňovaní F. Baláž uviedol, že je to povinnosť. Rybársky hospodár vedie revírny list, v ktorom ministerstvo pôdohospodárstva schvaľuje okrem iného aj zarybňovací plán. "Sú tam presné údaje o zarybňovaní. Nedá sa zapísať, keď sa nezarybňovalo."
Tajomník uviedol, že medzi rybármi sú aj významní ľudia, menoval Hrušovského , Tatára, Fica s manželkou, Muránského. Čestným členom Slovenského rybárskeho zväzu je aj minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš. Následne poznamenal, že iba prezident a rybár môže udeliť amnestiu. Okamžite svoj názor aj ozrejmil: "Ide o to chytiť rybu a pustiť ju naspäť do vody." Zdôraznil, že majetok Slovenského rybárskeho zväzu je 500 miliónov Sk a ďalších 500 miliónov majú organizácie. Priznal tiež, že sú veľké snahy o privatizáciu. "Privatizovať sa však nebude," zdôraznil. Za najväčšiu výsadu rybárov považuje F. Baláž skutočnosť, že sa človek dostane do prírody. "Hovorí sa, že čas strávený pri vode sa neráta do veku." Tiež poznamenal, že už videl všelijakých silných mužov, ktorým sa keď vytiahli na udici rybu z vody roztriasli kolená.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.