nestačíme čudovať (niektorí ani študovať) zo všetkých tých reforiem, ktoré sa doteraz sypali len z úst našich politikov a ktoré samozrejme prispievajú k pozitívnemu vývoju školského systému. Nemôžme tento fakt nechať bez povšimnutia, veď všetky tie "novoty" bijú študentom, učiteľom a aj rodičom rovno do očí. Preto nebuďme skromní a chváľme, chváľme a do tretice chváľme.
Možno to teraz bude znieť ako science - fiction, ale také niečo ako vždy fungujúca kopírka na škole nebolo u nás vždy samozrejmnosťou. Ešte šťastie, že tento problém sa podarilo excelentne vyriešiť vďaka veľkorysému sponzorskému daru našich rodičov. Je to len dôkaz toho, že skutočne na každú problematiku existuje adekvátne riešenie. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť ďalší unikátny úspech ministerstva školstva. Ako odpoveď na sťažnosti, prichádzajúce z lavíc a katedier, že priestory na výučbu sú viac než v nezachovalom stave, sa teda okamžite vymaľovali kancelárie ministerstva na zeleno. My sme dostali sľub, že naše triedy sa vymaľujú potom... (žeby nikdy?). Ale to nám predsa nemusí vadiť, pretože ako všetci dobre vieme, zelená farba upokojuje a poskytuje politikom možnosti na premýšľanie, čo však pri istých okolnostiach môže byť až nebezpečné. Nás však skôr rozčuľuje fakt, že tentoraz sa táto investícia hradila z daní nás všetkých. Nikoho však už nezaujíma, čo za skvelé nápady sa z tohto šikovného ťahu vykľuli (a hneď na to aj zatrhli). Zistilo sa napríklad, že je oveľa efektívnejšie chodiť po škole v topánkach bez zbytočných prezúvok ako zriadiť šatne. Ukázalo sa to ako rozumné riešenie hlavne preto, že ak nie sú šatne, nie sú ani kľúče, a preto ich nemožno stratiť, čím sa znížila bilancia stratených vecí na škole. Hneď na to sa zrušili na vrátnici "straty a nálezy" a dielo bolo dokonané. Šatne sme teda nedostali a naďalej usilovne otvárame okná v triede, aby sme vyhnali zápach (žiaľ nepomáha).
Ale za to sa vypočítala nová suma určená pre dochádzajúcich študentov, resp. študentský príspevok. Niekde sa však stala chybička. Podľa predloženej reformy nám opäť chceli len dobre, teda suma sa mala zvýšiť, ale nestalo sa tak. Sú dve možnosti ako vysvetliť tento ojedinelý jav v slovenskej politike. Alebo sa niekomu pokazila kalkulačka, (a)lebo medveď ...
Netreba však zúfať (či dúfať?), lebo aj napriek malým nedostatkom sme na tom dobre, ak nie chválitebne. Veď tabule stále existujú, kriedy sem - tam tiež, no a všetci učitelia ešte neemigrovali. Stále čakajú na trinásty plat a nádej predsa umiera posledná. U nás však umierajú častejšie učitelia od hladu. Zachrániť nás môžu už len sponzori. Mimochodom, cestou sponzoringu sa vyberieme pravdepodobne aj my študenti. Nemyslím tým práve skutočnosť, že sa usilovne zdravíme oprášeným PRÁCI ČESŤ! a brigádujeme za mastné prachy ostošesť. Hovorím o vízii do budúcna pre naše vlastné deti a vnúčatá. Že je ešte skoro takto uvažovať? Omyl! Už je neskoro. Veru, čas letí ako ten vtáčik - speváčik (aj keď to tak nevyzerá, ale dočkáme sa).
Čo nás čaká v blízkej budúcnosti a neminie sa obyčajne dozvedáme už z predpovede počasia, lebo každá zmena vo vzduchu sa nás osobne dotýka. Keď hlásia dážď, rizikový stupeň vystúpi na päťku, keďže cez deravú strechu zateká zamestnancom (a nielen im) do topánok a škola prirodzene ozelenie plesňou a asi aj závisťou. Iste, že je to všetko len dobrá taktika prezieravého ministerstva, ktoré takýmto spôsobom šetrí v prospech študentov na sľúbený zelený náter. A to už nehovorím o vzorke plesne, ktorú majú žiaci na chémii grátis.
Nuž mohla by som vychvaľovať tento dokonale fungujúci školský systém ešte dlho, ale poznáte to, v tom najlepšom treba prestať. A tak záverom by som pozmenila (aj keď nie poprela) heslo, podľa ktorého sa riadi naše školstvo už pekných pár rôčkov. Zdá sa, že toto už takmer zľudovnené príslovie sa s menšími zmenami dá určite aplikovať aj na iné inštitúcie: "Študente, zaplať si sám a možno aj administratíva ti pomôže, ale najmä hľadaj sponzorov!"
Autor: Lenka JACKANINOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
