miesto aj Sobrance. Medzi obyvateľmi okresu sa preto rozšírila informácia, že počnúc prvým júlom začne aj tu fungovať rýchla zdravotnícka pomoc(RZP), ako je to bežné na väčšine územia Slovenska.
Fakty, ktoré sa podarilo zhromaždiť našej redakcii, svedčia o niečom inom. "Záchranná služba vôbec má dva problémy peniaze a personálne obsadenie. Hoci to platí aj v prípade Sobraniec, tam by som väčšmi zdôraznil personálnu pripravenosť", uviedol MUDr. Igor Slepčan zo sekcie operatívnych činností Ministerstva zdravotníctva SR. Podľa neho je síce príprava RZP v tomto stredisku finančne poddimenzovaná, ale akonáhle Sobrančania oznámia ministerstvu, že sú pripravení rýchlu zdravotnícku pomoc prevádzkovať, ministerstvo nasmeruje všetky finančné toky tak, aby stredisko bolo dokompletizované. Byť pripravený znamená mať vyškolený tím záchranárov, ktorý na iných pracoviskách načerpal už aj dostatočné skúseností pre túto náročnú prácu.
"Vždy všetko závisí od ľudí, peniaze sú aj v tomto prípade druhoradé. Myslím si, že každé menšie stredisko RZP, ako budú napríklad Sobrance, malo by byť napojené na väčšie, ktoré má súčasne za sebou aj adekvátne nemocničné zázemie. V tomto prípade by Sobrance mali spolupracovať s Michalovcami. Nemyslím si, že malé Sobrance sú schopnú utiahnuť jedno komplexné záchranárske stredisko. Len sanitka a jej vybavenie stojí okolo 2,5 milióna korún, prevádzka ďalších okolo 6 miliónov. Pritom služba 24-hodín denne non-stop nebude v takom malom regióne dostatočne využitá", argumentuje MUDr. Ladislav Šimák, riaditeľ Rýchlej záchrannej služby Košice, ktorý zodpovedá za celý integrovaný systém v Košickom kraji. Podľa neho efektívnym východiskom z tejto situácie je zlepšenie komunikácie medzi vedením michalovskej a sobranskej NsP.
Rovnaký názor zastáva aj Igor Slepčan z ministerstva zdravotníctva. "Argument, že teritórium RZP je vymedzené hranicami okresu neobstojí. Bratislavská záchranná služba pokrýva nielen celý Bratislavský kraj, ale aj časť Trnavy. Košice pokrývajú aj okres Košice-okolie a po dohode s Rožňavou aj tento okres, pričom v Dobšinej budujú vysunuté stredisko", uzatvára.
"Neviem o žiadnom probléme komunikácie z našej strany. Práveže my sme navrhovali, aby Sobrance boli detašovaným pracoviskom nášho strediska rýchlej záchrannej služby. Chceli sme, aby sanitku, ktorá stojí v Sobranciach už vyše roka nevyužitá nechali u nás, my by sme pre ňu doplnili vyškolených záchranárov a pracovala by aj pre sobranský región. Naši ľudia boli dokonca ochotní ísť pracovať do Sobraniec, kým sa ich tímy nevyškolia. Ponúkli sme im aj vyškolenie, ale prišli dvaja na jeden deň", zdôrazňuje MUDr. Dušan Dzurjo, riaditeľ michalovskej NsP.
Podľa neho Sobrančania sa rozhodli, že chcú mať vlastnú RZP a Michalovce sa preto stiahli. "Nech nám dajú sanitku pod metodické riadenie dovtedy, kým nebudú mať vlastné vyškolené a skúsené tímy, a môžeme začať zajtra", uzatvára. Sobrančanov sú ochotní pre záchrannú službu vyškoliť aj Košice. "Nech prídu, pomôžeme im vo všetkom. Vyškolíme ľudí, necháme ich pracovať s našimi záchranármi, aby získali dostatok všestranných skúseností, ktoré lekári-záchranári i stredný zdravotnícky personál musí mať, aby mohol plniť úlohu, ktorú má. Túto prácu musia totiž robiť ľudia, ktorí ju vedia a chcú robiť", pokračuje MUDr. L. Šimák.
Keďže riaditeľ sobranskej NsP i jeho zástupkyňa sú už dlhší čas mimo Sobraniec, otázku ako ďaleko pokročili s prípravou na prevádzku sanitky RZP, sme položili ekonomickému námestníkovi riaditeľa NsP Ing. Tomášovi Čigášovi. Podľa neho Sobrančania majú odborne vyškolený personál, údajne päť zdravotných sestier a 2 3 lekárov. "Personálne sme pripravení. Všetko je otázka peňazí. Teraz sme síce dostali na vybavenie sanitky 700-tisíc korún, ale to nestačí. Aby sme mohli zakúpiť prístroje, musím vypísať výberové konanie a tak ten proces chvíľu potrvá. Okrem toho čo s vybavenou sanitkou? Treba ďalšie peniaze na jej prevádzku a na prevádzku celého strediska.", hovorí a nezaprie, že diskusia o tomto probléme ho dráždi. Riešením je podľa neho fungovanie integrovaného záchranného systému, ale už nešpecifikuje čo konkrétne má tým na mysli. Každý údajne zvaľuje vinu na Sobrančanov, ale podľa neho treba sa opýtať poisťovní, u koho si objednávajú RZP pre okres Sobrance. Do konca minulého roka kapitáciu za okres údajne dostávali Michalovčania, teraz nikto, pretože Sobrance ešte nemajú licenciu. Región s 23-tisíc obyvateľmi tak poisťovne nechali napospas osudu.
V tomto kontexte prípad sobranskej záchrannej služby začína pripomínať rozprávku o dedkovi, ktorý ťahal repku. Faktom je, že za tejto situácie komplexne vybavená sanitka RZP tak skoro po okrese premávať nebude. Pokiaľ by všetko išlo ako má, čo nejde, do konca roka by sa možno podarilo sanitku ako-tak dokompletizovať a možno v druhom polroku budúceho roka by stredisko záchranného systému mohlo v Sobranciach fungovať. Mohlo, keby...
Zatiaľ je faktom iba to, že sanitka za 1,5 milióna korún stojí v Sobranciach nevyužitá. Na jej dokompletizovanie okrem spomínaných 700-tisíc, ktoré už na účet nemocnice prišli, treba ešte ďalších pol milióna korún. Ďalšie milióny na prevádzku systému. Okrem peňazí nesporným problémom je aj odborná pripravenosť zdravotného personálu vykonávať túto činnosť, hoci Sobrančania si to neradi pripúšťajú. Suma sumarum obyvatelia okresu Sobrance budú mať ešte dlho smolu. Kým k iným sa sanitky RZP dostanú čochvíľa do 15 minút, oni si na tento "luxus" ešte počkajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
