veľkým ligovým hviezdam, no našlo sa i zopár výnimiek.Najslávnejší hokejista všetkých čias Wayne Gretzky je známy pod prezývkou "The Great One", ostrostrelcovi pittsburgských tučniakov Mariovi Lemieuxovi zas nikto nepovie inak ako "Super Mario" a hviezda New York Rangers - Pavel Bure sa honosí prívlastkom "Ruská Raketa". Tí starší si určite pamätajú na fenomenálneho Gordieho Howa, ktorého volali "Mr. Hockey" alebo na brankára Glenna Halla, médiami označovaného ako "Mr. Goalie" Pán brankár.
Niekoľko prezývok má však pomerne nezvyčajný pôvod, neraz i s príchuťou čierneho humoru. Platí to aj o Frankovi McGeem, ktorý v roku 1905 v drese Ottawy Silver Seven strelil do bránky Dawson City Nuggets 14 (!) gólov a prispel k výhre svojho tímu v pomere 23 : 2. Zaujímavé na tom je, že McGeemu hovorili "jednooký" po tom, čo ho protihráč pretiahol po tvári hokejkou tak nešťastne, že o jedno oko naozaj prišiel. Brankára Bostonu Bruins Garryho Cheeversa volali "Scarface" Zjazvená tvár, pretože nenosil ochrannú masku a tvár mal posiatu stehmi. Keď si ju ku koncu aktívnej činnosti zadovážil, ostal prezývke verný a nechal si ju celú pomaľovať stehmi. Mnoho hráčov sa stalo povestnými kvôli svojej tvrdosti a hre ohrozujúcej zdravie súperov. Postrachom sa stal hlavne útok Philadelphie Flyers zo sedemdesiatych rokov, tzv. Broadstreet Bullies (Bitkári z hlavnej ulice), ktorý tvorili Dave "Kladivo" Schultz, Bob "Stavač" Kelly a Don Saleski. Podobným príkladom je i slávny ľavý krídelník detroitských červených krídiel "Terrible Ted" Lindsay, či jeden z najlepších bitkárov v histórii ligy Joe "Lámač kostí" Kocur. Obrancu San Jose Bryana Marchmenta síce spoluhráči volajú "Mush", ale istý novinár mu vymyslel inú prezývku "Medicare", pretože po niektorých jeho zákrokoch musia hokejisti naozaj vyhľadať lekársku pomoc. Berniemu Geoffrionovi hovorili "Boom-Boom", no nebolo to kvôli jeho prehnanej tvrdosti, ale preto, že v päťdesiatych rokoch ako prvý strieľal golfovým úderom. Zopár hráčov si svoje "nicky" vyslúžilo vďaka zvlášť zaujímavým udalostiam. Jedna z nich sa stala 22. mája 1975, počas štvrtého finálového zápasu medzi Buffalom Sabres a Philadelphiou Flyers. Všetko bolo pripravené k vhadzovaniu, keď sa zrazu zo stropu "odlepil" rozospatý netopier a začal krúžiť nad hlavami hokejistov. Tí príliš nadšení neboli a snažili sa mu vyhnúť. Iba Jim Lorentz, útočník Buffala, zachoval chladnú hlavu a presne miereným úderom hokejkou nevítaného návštevníka zabil. Fanúšikovia mu odvtedy nepovedali ináč ako "Batman". Podobná príhoda sa stala i v polovici deväťdesiatych rokov v šatni Floridy Panthers. Jej aktérom však tentoraz nebola "okrídlená myš", ale naozajstná, presnejšie potkan, ktorý sa tam nevedno ako usalašil. Hráči ho po príchode do šatne evidentne vyrušili a tak po nej začal pobehovať ako zmyslov zbavený. Našťastie sa opäť našiel jeden ostrostrelec, tentoraz to bol Scott Mellanby, ktorý ho švihom kokejky skolil. A keďže sa potkan povie po anglicky "rat", Mellanbyho prezývka "Ratman" bola na svete. V júni mal u nás premiéru veľkofilm o neuveriteľných dobrodružstvách Spidermana, alebo pavúčieho muža. Presne tak znie aj prívlastok súčasného generálneho manažéra Floridy, Ricka Dudleyho. A ako k nemu prišiel? Všetko to začalo v stretnutí AHL medzi Cincinnati a Birminghamom. Dudley sa pustil do zúrivej bitky s protihráčom. Rozhodcovia ich po chvíli oddelili a oboch "kohútov" eskortovali na trestnú lavicu. Lenže Dudley mal pocit, že si to na ľade dostatočne nevysvetlili a tak sa pustil v ťažkom výstroji preliezať ochranné plexisklo. Hoci sa mu to nepodarilo, na divákov v Birminghame to zapôsobilo natoľko, že pri najbližšom vzájomnom zápase bola celá trestná lavica ovešaná gumovými pavúkmi . . .
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
