prezentovala bibliografka Marta Skalková. "Publikáciu zostavilo naše oddelenie, presnejšie kolegyne Terézia Hajduková a Zuzana Mejerová, keď sme si uvedomili nástojčivosť problému. Monitorovali sme edičnú činnosť a urobili výber článkov, kníh, odkazov na organizácie, ktoré môžu poskytnúť pomoc. Obsah je orientovaný výlučne na východoslovenský región," uviedla M. Skalková a dodala, že publikáciu rozošlú všetkým knižniciam a inštitúciám v oboch krajoch na východe Slovenska.
Súčasťou prezentácie bola prednáška Moniky Grochovej (na obr.) zo záujmového združenia žien Fenestra v Košiciach, inak aj výkonnej riaditeľky tamojšieho krízového centra pre ženy, ktoré úspešne funguje od roku 1999. Ako vysvetlila, zaoberajú sa násilím páchaným na ženách a deťoch v teoretickej aj praktickej rovine. Poskytujú bezplatné psychologické služby, advokátske rady, sprevádzanie na súd až po, v prípade potreby, utajované ubytovanie. "Pôsobím v skupine expertov pri Rade vlády SR pre prevenciu kriminality, ale aj ako lektorka. Vyhodnocujeme monitoring tlače, teda spôsob ako sa medializuje problém reálneho násilia na ženách a musím konštatovať, že je jednotný. Najčastejšie sa však venujem našim 364 stálym klientkám," predstavila sa účastníčkam prednášky. Spomenula aj zimnú celoslovenskú Kampaň piata žena, ktorú realizovalo 7 organizácií a jej dôsledkom je fakt, že sa začalo o probléme násilia viac diskutovať. Mnohé ženy sa odhodlali prestať mlčať a trpieť.
"Zrazu sa zdá, že násilie nadobudlo epidemický charakter, ale ono tu reálne bolo a zrejme aj dlho bude. Z prieskumov vyplýva, že na Slovensku je v pozícii obetí asi 200-tisíc ľudí. Často však žijú dlhodobo v násilných vzťahoch a nevedia ich identifikovať. Oveľa horšie je, že o tom mlčí Vláda SR," uviedla a zdôraznila, že vláda ešte pred 9 rokmi podpísala 5 medzinárodných dokumentov, v ktorých sa zaviazala riešiť problém násilia. Podľa jej slov, to pred verejnosťou úspešne tajila a preto sa ľady doteraz nepohli. Až keď OSN a komisári EÚ začali vyvíjať tlak na Vládu SR, že nemá vyriešenú rómsku otázku, korupciu a násilie, začala sa verejná diskusia.
Násilie charakterizovala ako fenomén, ktorý sa dotýka žien, detí a mužov bez rozdielu. Neviaže sa k dispozičným vlastnostiam, ekonomickým pomerom či alkoholizmu. Poznamenala, že až v 98 percentách je násilníkom v rodine muž a podľa policajných zdrojov, až 70 percent vrážd sa odohrá v rodine, teda najčastejšie sú vraždy manželiek. Argumentovala, že hoci domáce násilie je uznané, ako trestný čin, vlani bolo odsúdených len 14 ľudí. "Problémom týraných žien, či už vo fyzickej, psychickej, emocionálnej, ekonomickej, alebo sexuálnej oblasti je, že často kryjú násilníkov. Súvisí to s dynamikou týrania, izolovanosťou obete a občasnými láskavosťami zo strany ubližovateľa. Voláme to obdobie kvetov a sĺz. Potom sa útoky zvyčajne stupňujú. Niekedy ženy ani nevedia situáciu identifikovať, obviňujú sa a seba považujú za dôvod situácie. Chcú za každú cenu udržať rodinu. Jednoducho majú zmenené vnímanie, čomu sa hovorí štokholmský syndróm" pokračovala vo vyratúvaní faktov, ktoré sú síce v každej rodine individuálne, ale aj tak majú takmer rovnaký vzorec spájania zvyčajne niekoľkých foriem násilia.
Upozornila, že žiadna žena pri zakladaní vzťahu nevie odhadnúť charakter budúceho tyrana. Podľa M. Grochovej obvykle ide o muža so silným patriarchálnym cítením, s podvedomým strachom zo žien a zlyhania, s pocitmi ohrozenia zo strany žien a snahou izolovať rodinu od okolia, aby sa nemohli porovnávať. To sú najčastejšie príčiny prečo majú pocit, že musia ženu vychovávať, obmedzovať a manipulovať ňou. "Ak sa chce žena rozviesť, chápu to, akoby im brali ich majetok a najčastejšie sa práve v tom čase dopúšťajú najhrubšieho násilia, až vraždy."
Poznamenala tiež, že mnoho partnerov vstupuje do zväzku manželského s právnym nevedomím a a chýbajúcimi znalosťami zákona o rodine. Teda o právach aj povinnostiach partnerov, ktoré by mali obaja rešpektovať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
