bývalej funkcie totiž nemá nárok na ochrankára ani expremiér Mečiar, nieto predseda neparlamentnej strany Rusko.
Vladimír Mečiar zdôvodňuje potrebu osobnej ochranky útokmi na svoju osobu a rodinu. Aj z toho dôvodu boli ochrankári prítomní na svadbe Magdalény Mečiarovej s Jánom Gálikom v novembri 2001. Vtedy sa udalosť zaobišla bez incidentov, ochrankár však nezabránil oveľa nebezpečnejšiemu útoku psychicky narušenej ženy na Magdu Gálikovú pred týždňom. Tá je pritom v siedmom mesiaci tehotenstva.
Pavol Rusko odôvodňuje nutnosť niekdajšieho stráženia svojej osoby kauzou Markíza verzus Gamatex a súčasného stráženia svojho domu ochranou majetku. Ani rusky hovoriaci muži mu však nezabezpečili dostatočnú ochranu v začiatkoch kauzy v roku 1998, keďže sa rozhodol na niekoľko týždňov stratiť v ČR. Markizácki ochrankári neuchránili ani majetok televízie, keďže spolumajitelia Markízy museli vyplatiť bývalých majiteľov Gamatexu osemdesiatimi miliónmi korún.
Ako sa chránia Rusko s Mečiarom
V Trenčianskych Tepliciach pri penzióne Baračka je namontované najmodernejšie bezpečnostné zariadenie a predsedu Vladimíra Mečiara sprevádzajú ochrankári na jeho cestách po Slovensku i vo svete. V rodinnom sídle Mečiarovcov majú vyhradené vlastné priestory, v Elektre je aj špeciálny kamerový systém. Ten kontroluje aj susedný dom, v ktorom býva Mečiarova matka.
Najmodernejšia bezpečnostná technika sa nachádza aj pri inak nenápadnom dome Pavla Ruska neďaleko Bratislavy a v jeho blízkosti sa pohybuje šofér. Areál Ruskovej rodiny je snímaný priemyselnou televíziou a ochrankári tu sú aj v noci. Pre svoje potreby majú postavený samostatný objekt. Permanentná ochrana je mimoriadne finančne nákladná.
Podľa pracovníka ekonomického oddelenia bratislavskej bezpečnostnej služby môže vyjsť jeden deň aj na dvadsaťtisíc korún. Zvyčajná mesačná sadzba chránenia osoby s objektom však býva okolo osemdesiat až stotisíc korún. Hodinová sadzba sa pri nepretržitej ochrane pohybuje od päťsto do dvetisíc korún, pri ochrane objektov sa k nej započítava aj množstvo technických zariadení, ktoré participujú na ochrane. Jeden ochranca objektu stojí od sto do stopäťdesiat korún na hodinu. Konečnú cenu ovplyvňuje aj riziko ochrany či úroveň samotných ochrankárov. Lacnejší sú napríklad rusky alebo albánsky hovoriaci muži.
Kto to platí?
To, kto presne platí Mečiarových ochrankárov, nechce nik zverejniť. Možno sa len domnievať, či si to hradí z vlastných peňazí, či to platí jeho politická strana, alebo to ide z vrecka sponzorov či jeho sympatizantov. Vladimír Mečiar pred časom povedal: „Neviem, v ktorej firme sú moji ochrankári zamestnaní, a ani ma to nezaujíma." Vtedy sa špekulovalo, že môžu byť z bezpečnostnej firmy Guard, ktorá za Rezešovho bačovania strážila vtedajšieho šéfa železiarní aj VSŽ. Jeden zo spoločníkov firmy Guard Milan Bališ sa pohyboval v okolí Vladimíra Mečiara. V rozhovore sa netajil známosťou s Michalom Hrbáčkom, podozrivým z účasti na zavlečení Michala Kováča mladšieho do Rakúska.
Predseda ANO Pavol Rusko zase tvrdí, že jeho osobu a dom strážila a stráži „markizácka ochranka", ktorú platí Markíza, ktorej je spolumajiteľom. Okrem neho sú spolumajiteľmi televízie napríklad aj podnikateľ Ján Kováčik, ktorý viditeľnú ochranku nemá, aj americká spoločnosť CME.
Autor: Juraj MARTINY
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
