Po desiatich dňoch je asi čas na prvý odpočet kauzy verejnoprávnych moderátorov.
1. Personál STV je o štyroch redaktorov ľahší, čo je pre koncesionárov dobrou správou. Hoci spočiatku sa k vzbure pridali asi dvadsiati, rýchlo odskočili. 2. Politickí spravodajcovia budú vystriedaní "nepolitickými" kolegami a skončia externé zmluvy. Teda pokiaľ Materák neblufoval. 3. Absolútne nespôsobilý riaditeľ zostáva vo funkcii. Na to mu stačil jeden-jediný hlas proti jeho odvolaniu a 4 zdržania sa členov Rady STV pri hlasovaní (!!). 4. Kauza postavila - konečne - pod ostrejšie svetlo aj pôsobenie samotnej rady, ktoré je rovnako nekompetentné ako riaditeľ. Málo platné, medzi rečou sme sa totiž dozvedeli aj to, že R STV je vďaka tri roky starej novele zákona o STV neodvolateľná. (Tu sa musíme ospravedlniť za chybu v minulom texte o STV, kde sme odporučili NR SR okamžité odvolanie R STV - na zákonnú prekážku sme zabudli). 5. Politici si akoby prvýkrát reálne uvedomili, že R STV je presne na to, aby oni nepchali nosy do VP TV. 6. Opäť sa konštatovala ekonomická mizéria STV a všetky známe príčiny (vrátane rozkrádania), ale bez sebamenších návodov na riešenie. 7. Kauza sa zaslúžila o to, že asi prvýkrát v dejinách "verejnoprávnosti" sa otvorila nie celkom jalová diskusia na túto tému. Padli v nej, bez irónie, aj výnimočne rozumné vety - napr. Zuzany Martinákovej z SDKÚ. Akurát, že zatiaľ málo a zvyšok bol opäť vata...
Navzdory siedmim bodom odpočtu platí, čo sme povedali pred týždňom: Kauza nie je zásadná, hoci sa za takú bude vydávať. Zbytočné boli teda aj salvy emócií a vyhlásení, či celostranové analýzy v novinách. Podstatné je nespájať dve veci; skľučujúci stav STV ako taký a samotnú kauzu. Tá sa totiž rovnako dobre mohla prihodiť i v najskvelejšie prosperujúcej a "najnezávislejšej" VP TV na svete.
Podstatné je toto: Dôvodom, prečo príbeh nemôže byť zásadný, je fakt, že je tuctový. Niet totiž tzv. verejnoprávnej televízie pod slnkom, kde by neexistovali, nota bene pred voľbami, tzv. politické tlaky. Sú všade a aj budú, dokedy budú VP televízie. Zápasy o priestor na obrazovke, vedené cez všetky angažované profesie, teda od redaktorov až po direktorov a členov rád, nie sú špecialitou Slovenska, teda žiadnou tuzemskou úchylkou, ale IMANENTNOU DANOSŤOU tohto druhu TV. Novinárske vzbury a odchody sú v elektro-VP médiách javom rovnako chronickým, ako - povedzme - prezamestnanosť a rozkrádanie.
Pozrime si - ako vždy - čerstvý vzor z Česka: Rok po televíznej vzbure, ktorá skončila akože víťazstvom "revolucionárov" (a nastolením generálneho riaditeľa, ktorý už čelí ťažkému podozreniu z korupcie - haha), sú mimo ČT už skoro všetci tvorcovia najlepšej publicistickej relácie Fakty. Dôvod, ich optikou: Intervencie vedenia, zásahy do výberu tém a spracovania, dosadenie nového šéfredaktora. Skutočne - existuje to proste všade a permanentne.
Rôzne predstavy o "verejnoprávnosti", "nezávislosti", "vyváženosti", "nadstraníckosti" a pod. sú základným typom konfliktu, ktorý je večný medzi novinármi a ich nadriadenými či manažmentmi. A dokonca aj medzi novinármi a novinármi. Vyplýva to z definície tzv. VP televízií, ktoré podobne ako iné inštitúcie verejnoprávnej podstaty (FNM, Soc. poisťovňa) nemôžu preťať väzby na politiku, nech by sa akokoľvek snažili.
Nech majú tie najrafinovanejšie konštruované záruky nezávislosti, VP TV nikdy nemôžu ujsť dvom vplyvom: Po prvé, záujmu politikov o svoju prezentáciu, o čom sa vie a hovorí. Po druhé, o čom sa nehovorí, je záujem istého typu žurnalistov, tzv. novinárov-aktivistov, o pôsobenie práve vo VP televíziách. Cieľom týchto nie je iba informovanie a poctivý zárobok, ale aj čosi iného": Vnímajú svoju prácu ako spoločenské poslanie (angažmán), ktorého produktom by malo byť ovplyvnenie verejnej mienky pre tú správnu vec (ideu, stranu), o ktorej si práve oni myslia, že je správna. Kardinálny problém je, že aktivizmus pod krytím "nezávislosti" a "slobody slova" sa realizuje z verejných zdrojov. Bohužiaľ, je štandardom v európskych VP TV rovnako, ako politicky ovplyvnené manažmenty.
Úchylkou a abnormálom je až to, čo bolo u nás za Mečiara, či teraz v Maďarsku za Orbána; teda, keď sa stretnú aktivisti v redakciách s aktivistami v manažmente a spoločne ťahajú za jeden stranícky - samozrejme vládny - povraz.
Rozoznať z pozície zvonku, že ktorý z vplyvov sa realizoval viac konkrétne v našej kauze, je náročné. Práve pre takéto kolízie sú nevyhnutné pravidlá; ten, kto podľa nich mal posledné slovo pri pozývaní hostí, ten má aj pravdu. Všetko ostatné, čo v hystérii odoznelo, je vata a bluf.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
