to včera francúzske ministerstvo vnútra.
Podľa čiastkových výsledkov získali konzervatívci a liberáli 43,94 percenta hlasov. Ľavicu volilo v 555 volebných obvodoch 36,04 percenta Francúzov, pravicovým radikálom odovzdalo svoje hlasy 12,55 percenta voličov.
V týchto údajoch nie sú zahrnuté výsledky z 22 volebných okrskov vo francúzskych zámorských územiach. Väčšinou však po ich započítaní posilní pravica a ľavica.
Percentuálne údaje sú len orientačné, pretože každý z celkovo 577 volebných obvodov bude v Národnom zhromaždení zastupovať iba jeden poslanec. Hlasy porazených uchádzačov prepadnú. Rozhodnutie padne v druhom kole 16. júna, kde stačí jednoduchá väčšina.
Na voľbách sa zúčastnil historicky najnižší počet voličov - necelých 65 percent. Doterajší rekord držali voľby v roku 1988 s účasťou 65,7 percenta voličov. Aj vtedy sa uskutočnili parlamentné voľby krátko po prezidentských.
Kandidátom krajne pravicového Národného frontu (FN) Jeana-Marie Le Pena sa podarilo dostať v 38 volebných obvodoch do druhého kola. Podľa prognóz získa táto xenofóbna strana kvôli väčšinovému systému nanajvýš dve kreslá v parlamente.
V desiatich obvodoch pôjdu do druhého kola kandidáti zo všetkých troch táborov - ak sa predtým nikto z nich nevzdá. V 20 obvodoch proti sebe nastúpia konzervatívci a pravicoví radikáli, v ôsmich obvodoch zasa ľavičiari a pravicoví radikáli.
Hneď v prvom kole bolo zvolených 52 poslancov, teda podstatne viac ako v roku 1997. S výnimkou dvoch socialistov sú to všetko konzervatívci. Rovných 40 úspešných kandidátov pochádza z radov Chiracovho Zväzu za prezidentskú väčšinu (UMP), šiesti sú členmi Zväzu za francúzsku demokraciu (UDF) a dvaja sú z Liberálnej demokracie (DL) premiéra Jeana-Pierra Raffarina.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
