derby v Košiciach. Redakčná uzávierka sa však stihnúť už nedala, nuž o dôvode predčasného rozviazania zmluvy sme sa Jindřichom Dejmalom (na fotografii) bavili až po tom, kedy bolo jasné, že Prešovčania na slovenskej superligovej scéne po deviatich sezónach končia.
"Nechcel som, aby sa niekto mylne domnieval, pretože ja som stále veril, že sme schopní sa zachrániť, že predčasne hádžem flintu do žita. Preto som nezverejnil svoje konečné rozhodnutie, či by zápas dopadol tak alebo onak. Aj keby to so záchranou bolo vyšlo, aj tak by som v Prešove skončil." Kde sa stala podľa vás najväčšia chyba, že Tatran zostúpil? "Všetko, sa datuje prakticky do začiatku súťaže. Vieme, za akých okolností sme dávali káder dokopy, ako sme súťaž rozbiehali. To je už ale stará a obohraná pesnička. Ku koncu jesene sme sa pozviechali, cez zimu dali ako tak dokopy, ale všetko sa začalo rúcať pred zápasom s Trenčínom. Tam bol prvopočiatok neskoršieho pádu. Mali sme na Košice sedembodový náskok a v prípade víťazstva mohol narásť na desať bodov. V takom prípade by naši košickí susedia vlastne nemali reálnu šancu niečo s tým robiť. Avšak tým, čo sme tu robili, naliali sme im krv do žíl. Kým oni sa zomkli, my sme rozhádali s blížiacim sa záverom Mars superligy čím ďalej tým viac... Prehra s Trenčínom po známych udalostiach s prižmúrením očí by sa hádam dala prehliadnuť. Absolútne neospravedlniteľné bolo štrajkovanie pred ďalším domácim zápasom so Slovanom. To, aspoň pre mňa, bolo zdrvujúce. teraz to už môžem povedať nahlas, už vtedy som si povedal, že v Prešove skončím. Vravel som si, na takýchto ľuďoch akí sú v prešovskom vedení som závislý ja i moja rodina. Povedal som si ale i to, že to musím dotiahnuť do konca ročníka. A modlil sa, aby to šťastne dopadlo. Nepomohlo ani to. Ku koncu už ani ja som nemal silu presviedčať mužstvo. Povedal som všetkým v kabíne, že to čo urobili, urobili v najnevhodnejší čas. Bol by som na ich strane, keby bodovali s Trenčínom, či Slovanom a potom aj poradil, ako sa domáhať toho, čo im patrí. Urobili však hanbu sebe a v tom som s nimi ísť nechcel. Od tej chvíle som si želal, nech to čím skôr a hlavne dobre doma skončí." Skončilo, a skončilo veru neslávne. Za mužstvo ste niesli zodpovednosť vy ako hlavný tréner. Nechceme tvrdiť, ako niektoré české média pred vašim príchodom do Prešova, ktoré si kládli otázku, či Dejmal bude "hrobárom" prešovského futbalu. Skúste ale sám povedať, v čom, či kde alebo kedy ste spravili najväčšiu chybu? "V Česku to budem mať horšie. Tam si niekto zgustne na to, že Dejmal s Prešovom zostúpil. Všade máte priateľov i nepriateľov. Tak to už na tom svete chodí. Musím však najprv podotknúť, že i keď výsledky boli všelijaké, žiadne ostré výpady voči mojej osobe som nepociťoval. Kritiky, i od vás, som si užil, ale myslím konštruktívnej. Po osemnástich rokoch som prvý raz počas trénerskej kariéry s mužstvom zostúpil. Veľmi ma to mrzí, že práve v sympatickom Prešove. Kde som spravil sám najväčšiu chybu, či chyby? Neviem, čo by som na to konkrétne odvetil. Snažil som sa, aspoň si to myslím, lebo vy môžete mať na to iný názor, v tréningoch urobiť všetko tak ako som mal. Napríklad ako keď som dosahoval úspechy s pražskou Slaviou. Tu som zrejme nezvládol jednu vec, v ktorú som dúfal. Nezvládol som presvedčiť funkcionárov Tatrana Prešov, nezvládol som komunikáciu medzi nimi a mnou v tom zmysle, aby tú najväčšiu právomoc, čo sa týka futbalového dosahu na hráčov, mal práve ja a nie výborníci. Mať ich tak výhradne pod svojimi opratami, tak som ich mohol trestať ak by bolo treba, chváliť ak by si boli zaslúžili. Lenže mnohí prešovskí futbalisti mali nachystané zadné vrátka. A hlavne takí, ktorí sa potom závere ukázali ako tí, na ktorých sa nedá spoľahnúť. Mená už si ľudia dosadia určite sami..." Vypadlo skutočne najslabšie mužstvo, s najslabším trénerom, s najslabším vedením? "Tak takto sa to ťažko dá zhodnotiť. Keby som sa na to mal pozrieť pohľadom na posledný zápas, potom budem tvrdiť, že Tatran si nezaslúžil vypadnúť. Na tento zostup si FC Tatran Prešov zapravil už skôr. A tým nemyslím iba túto sezónu. Bolo len otázkou času, kedy sa tie podľa mňa "frontálne" predaje tých najlepších prešovských futbalistov, talentov, prejavia. Donekonečna rozprávať o kvalitnej mládežníckej základni a iba z nej ťažiť a žiť sa jednoducho nedá. Okolo futbalu je treba robiť podstatne
J. Dejmal teda svoju misiu v prešovskom Tatrane predčasne skončil. Ako nám pri rozlúčke povedal, teraz musí najprv poobiehať veci okolo dcérinej svadby. Až potom príde na rad otázka jeho ďalšej existencie. Je možné, že sa dá na pedagogickú dráhu ale i to, že prijme jednu ponuku tímu z nižšej súťaže blízko jeho bydliska v Českých Budějoviciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
