oporám tímu. Pravda, ani on sa nevyhol výkonnostným zakolísaniam. Napríklad v Žiline, kde na jar "chytil šestku". Viac bolo ale tých súbojov, v ktorých sa spoluhráči na svojho gólmana mohli spoľahnúť. Takým bol i ten, na nejaký čas posledný v Mars superlige, v košickom Čermeli, odkiaľ si to Prešovčania nasmerovali do druholigovej futbalovej spoločnosti.
"Všetko sa v Košiciach spočiatku vyvíjalo v náš prospech," vrátil sa M. Trančík (na fotografii) myšlienkami do sobotňajšieho Čermeľa. "V prvých piatich minútach sme Košičanov postrašili našou ofenzívou. Vyplývalo to z našej taktiky. Priznávam, sám som bol prekvapený z prvopolčasového vývoja. Ako sme v improvizovanom zložení dobre hrali a dokonca vyhrávali. Doteraz ale nechápem, čo sa stalo v tej úvodnej desaťminútovke druhej časti." To nechápali (a nie iba to...) viacerí Prešovčania. Faktom však je, Zábavníkove dva góly poslali Tatran do nižšej súťaže. Záchranu si však tatranci prepásli len a len sami. A nie trebárs iba remízou doma s Dubnicou, či prehrou v Košiciach v poslednom kole. S týmto názorom sa stotožnil aj brankár Trančík. "Kolektív sa jednoznačne rozbil pred zápasom s Trenčínom. Vtedy sa stala najväčšia chyba. Funkcionári sa správali k nám hráčom arogantne, ponižujúco. Podľa mňa však ani my hráči hrozbou štrajkom a inými krokmi sme neriešili nie nami zavinenú situáciu práve najlepšie. Všetko sa potom zvrhlo a nakoniec sme Trenčanom podľahli 1:3. Vyhrať tak, mali by sme na Košice desať bodov náskoku a bol by už vtedy pokoj. Realita bola ale iná a už sa to na nás lepilo. Košičania sa chytili, zmobilizovali sa a doslova vstali z popola. Takto sa dáva dohromady partia, ktorá sa zachraňuje." Po spomínanom inkriminovanom zápase sa už neiskrilo iba medzi vedením klubu a hráčmi, lež i v samotnej superligovej kabíne. Mužstvo sa vraj roztrieštilo na viaceré skupinky. Bolo to naozaj tak? "Skupinky sa vytvárajú i v iných mužstvách. Niekto je s niekým väčší kamarát, s niekým menší. Niekto je niekomu viac sympatický a opačne. Za tie predchádzajúce dva roky čo som v Prešove, bol vtedy rozhodne lepší kolektív ako ten v tejto sezóne. Aj v tom je jedna z hlavných príčin, že sa tu nevytvorila správna a súdržná partia." Ideálne to nebolo ani za trénera M. Komanického, ale za jeho éry sa všetky problémy akosi utriasli. Za Dejmala to už tak nešlo. Ozaj nedalo sa z nich vybŕdnuť už včaššie. Napríklad i tým, žeby si poriadok v kabíne spravila skupina autoritatívnych typov futbalistov? "Áno, problémy boli i za trénera Komanického. Vyhroteniu sa však vtedy možno predišlo i tým, že nejaký hráč sa predal bol načas zase relatívny pokoj. Lenže teraz sa všetko krútilo iba okolo peňazí. V konečnom dôsledku sa ale nemá zmysel a nie je to ani pravda, vyhovárať len a len na dlhy. Aspoň taký istý podiel na situácii zo záveru súťaže a na zostupe máme i my hráči." Takže naozaj to nebolo len o peniazoch ako sa to dostávalo z kabíny na verejnosť? "Nie, nebolo. Netvrdím ani to, žeby vzťahy v kabíne boli až také zlé, ktorá by bola jedinou rozhodujúcou príčinou pádu, to nie. Neboli sme ale dostatočne vnútorne silný tím." V ostatom čase sa popri peniazoch v Tatrane Prešov najviac hovorilo o hráčskych zmluvách. Siedmi zo superligového kádra ich nepredĺžili, traja dali výpovede. A tak sa hralo o záchranu... V riadne fungujúcich kluboch, a to si dobre pamätáme i predchádzajúcej éry v Prešove, či vedenie klubu minimálne pol roka pred vypršaním zmluvy, tomu hráčovi, na ktorom malo záujem aby zostal, ponúklo na podpis nový kontrakt. Ak ho nechcel podpísať, už sa s ním nerátalo a príležitostí dostával tým pádom menej. Šancu dostávali tí, ktorí pre klub boli perspektívni. Žeby na takéto základné zásady súčasné vedenie klubu bolo celkom zabudlo? "Neviem či pozabudlo, ale v Prešove je tomu skutočne tak ako sa pýtate. Nik, či športový riaditeľ klubu, či ďalší funkcionári neprezentovali aké zámery majú s tým ktorým futbalistom, ktorému sa kontrakt chýlil v Tatrane ku koncu. Čo som v Prešove, teda ani v predchádzajúcich dvoch sezónach sa takto nerobilo. Až keď priháralo, chodili činovníci klu za hráčmi a podstrkovali im zmluvy na podpis. Takto podľa mňa koncepčná robota zďaleka nevyzerá." Klobúk dole pred hráčmi, ktorí ostali do konca, hoci ligu nezachránili. Najmä pred tými, ktorí poctivo oddreli svoje. Nie všetci sa zachovali voči mužstvu statočne... "Tí, ktorí neostali do konca s nami na ihrisku sklamali najviac. Viete dobre, koho mám na mysli. Sám som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
