revolúcii zakladal sociálnu demokraciu na Slovensku, učil na vysokej škole, stal sa z neho vyhľadávaný politický komentátor a analytik, kandidoval dokonca na prezidenta. Porozprávali sme sa s podpredsedom Ficovho Smeru, Borisom Zalom (na snímke).
Verejnosť vás vnímala predovšetkým ako politológa a politického komentátora. Rozhodli ste sa prejsť na druhú stranu barikády a dnes ste podpredsedom politickej strany. Prečo?
Časť mojich aktivít bola orientovaná politicky a vždy som mal záujem podieľať sa na verejnom živote. Veľmi intenzívne som sa zúčastnil prípravy novembra 1989 a v prvých týždňoch som pôsobil vo VPN. Potom začiatkom decembra som zakladal a istý čas viedol sociálnu demokraciu. Je však pravda, že som nikdy nebol vo vrcholových vládnych funkciách, skôr som sa zaoberal programovými otázkami. To mi zostalo doteraz, je to priestor, v rámci ktorého viem skĺbiť svoju odbornú stránku s politickou orientáciou. Bol som medzi úzkou skupinou ľudí, ktorí zakladali Smer a viedol som jej politický úsek. Neskôr som už nemohol cúvnuť a musel prevziať aj zodpovednosť.
Smer chce byť stranou tretej cesty. Teda ani ľavica, ani pravica. Nevznikne z tejto strany nakoniec nečitateľný mutant?
Vyhovuje mi myšlienka, že je zbytočné viesť spory o tom, či bude mať strana nálepku ľavice, pravice, alebo liberálov. Na Slovensku sa často opisovali programy a stanovy zahraničných politických strán a ľudia, ktorí v nich pôsobili, nemali o reálnych potrebách tejto krajiny ani šajnu. Je treba povedať, akých 10 až 15 problémov trápi túto krajinu a hľadať ich optimálne riešenie. Historici potom o niekoľko rokov môžu dať strane nálepku.
Pomery v slovenskom parlamente sú mimoriadne neštandardné. Národná rada a jej poslanci sú v suteréne dôveryhodnosti. Je to len jeho obraz v médiách, alebo v parlamente sedia naozaj neschopní ľudia?
Slovenský parlament hlboko zaostáva za "emóciami" a dynamikou, ktorá vládne v iných parlamentoch. Bol som na stážach vo viacerých západoeurópskych parlamentoch a situácia v nich je omnoho priamejšia, ostrejšia a emotívnejšia. My sme škrupulózni malomeštiaci, ktorí sú "pokakaní" z toho, keď niektorí poslanec začne vykrikovať na iného poslanca. V nemeckom parlamente, Bundestagu, pri vystúpeniach opozičných poslancov mlátia do lavíc tak, že tam nikto nemôže ani rozprávať. V ich parlamente nie je nikdy viac ako osem poslancov, ktorí debatujú o odborných veciach. Majú však harmonogram, v ktorom je určený termín hlasovania. Slovenská žurnalistika nemá elementárnu predstavu o tom, čo sa deje v iných krajinách a je jej to úplne jedno. Jediné, na čo sa zameriava je škandalizovať politikov. Potom sa jej zdá všetko iné, neštandardné, zvláštne.
Vaša strana prednedávnom rozvírila verejnú mienku vyhlásením, že po voľbách možno otvorí niektoré už uzatvorené kapitoly európskej legislatívy. Budete to presadzovať?
Na Slovensku sa v súvislosti s otváraním kapitol urobil hon na čarodejnice. Je to typický "slovenský" postoj, keď máme zo všetkého plné gate. Nedávno tu bol poľský premiér Leszek Miller, ktorý otvorene povedal, že otvoria všetky kapitoly, ktoré sú pre nich nevýhodne vyjednané. Otvárali sme ústa, že všetko je možné. Je, samozrejme, nezmysel otvárať tie kapitoly, ktoré sú dohodnuté dobre. V našom prípade treba uvažovať o otvorení dvoch kapitol - poľnohospodárstvo a energetika.
Neúspešne ste kandidovali na post hlavy štátu. Monika Beňová tiež vyhlásila, že má ambíciu byť prezidentkou. Ako sa najbližšie dohodnete? Nedôjde k stretu záujmov?
Najbližšie štyri roky nás čakajú úplne iné úlohy a budeme zastávať úplne iné pozície, aby sme rok po voľbách uvažovali o prezidentskej kandidatúre. Vôbec sa touto otázkou nezaoberám.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
