hypotetický príklad, Francúzsko na MS v USA samozrejme nehralo, postaral sa o to Bulhar Kostadinov (ktorého v pamätnom zápase neustrážil Petit) zázračnou trefou v Paríži.
Odvtedy sa vo futbale niečo zmenilo, Francúzi vystúpili trikrát na najvyšší piedestál, na troch podujatiach, ktorých sa zúčastnili. Na MS 1998 získali titul majstra sveta, na Euro 2000 majstra Európy, na Pohári konfederácií v roku 2001 triumfovali medzi kontinentálnymi šampiónmi a aj na MS idú ako jeden z najväčších favoritov.
Kto však nedá gól, nemôže postúpiť. Francúzi neboli schopní prekonať obranu Senegalu, Uruguaja ani Dánska. Hoci, paradoxne, vo všetkých troch zápasoch mali prevahu. "Je mi ľúto, že sme v troch zápasoch nedokázali ani raz skórovať, hoci príležitostí na strelenie gólu sme si vypracovali dosť," povedal útočník Juventusu David Trezeguet. Ďalší paradox. Na MS 1998 nevystrieľali Francúzsku útočníci naozaj nič. V 2.kole odstrelil Chilavertov val gólom Blanc, vo štrťfinále po 0:0 pokračovali Francúzi cez Talianov po penaltách, v semifinále otočil zápas s Chorvátskom dvoma gólmi obranca Thuram, vo finále vsietil dva góly záložník Zidane, poistku pridával skôr defenzívne ladený Petit. Teraz mali FRancúzi v ofenzíve na výber, Djibril Cisse (AJ Auxerre), Youri Djorkaeff (Bolton Wanderers), Thierry Henry (Arsenal), David Trezeguet (Juventus Turín, Sylvain Wiltord (Arsenal), Christophe Dugarry (Girondins) sa vyprofilovali na útočníkov svetovej triedy - a nič.
Lemerre mal pritom k dispozícii troch kráľov strelcov, Henry s 24 gólmi viedol streleckú tabuľku v anglickej Premier League, Trezeguet s 24 gólmi v talianskej Serie A (o prvenstvo sa však delil s Hubnerom s Piacenzy), Cissé s 22 gólmi francúzskej ligy (o prvenstvo sa musel takisto podeliť - s Pauletom z Bordeaux).
Francúzi majú na konte päť nastrelených žrdí či brvien. "Počas uplynulých šiestich rokov sme boli zvyknutí iba na samé víťazstvá, neraz sa k nám priklonilo aj šťastie, ktoré sa k nám však na tomto šampionáte odvrátilo chrbtom," povedal obranca Bixente Lizarazu. "Mali sme obrovskú smolu," pridal sa Cisse.
"Som naozaj veľmi sklamaný, nikdy by som si nepomyslel, že budeme vyradení už v základnej skupine. Je to ale logické, prehrali sme dva zápasy a získali iba jeden bod. Teraz sa musí v našom futbale niečo zmeniť, je potrebné obrátiť list. Musíme sa porozprávať, nájsť príčiny tohto výbuchu a pochopiť, čo sa tu vlastne prihodilo. Nechcem teraz nad tým špekulovať, je to príliš čerstvé," povedal po zápase Zidane, ktorýsi zranil stehenný sval ešte v májovom prípravnom zápase s Kórejskou republikou, ktorý majstri sveta vyhrali s problémami tesne 3:2. Vtedy snahu Francúzov nik nechápal, s domácimi akoby chceli silou mocou vyhrať, vyhecovali Kórejčanov k výbornému výkonu, galský kohút síce zakikiríkal vo víťaznom rytme, ale ďalej už kikiríkal bez Zidaneho... Famózny mozog Realu i Francúzska chýbal v dvoch zápasoch na MS, v treťom hral, ale karty už boli rozdané - a pre Francúzov príliš nemilosrdne. V Inčchone zohral Zidane 74. medzištátny zápas, na oficiálnom podujatí naposledy tím v základe s ním prehral na Euro 96 v Anglicku. Na penalty s Čechmi...
Možno, že to nebude len v šťastí alebo v neschopnosti útočníkov. Dvanásť z 23 Lemereho hráčov získalo v tejto sezóne majstrovský titul, či už majstrovský, alebo pohárový, pričom boli kľúčovými hráčmi svojich tímov. Povedané ináč na príklade Henryho: francúzsky útočník zohral len v anglických súťažiach v drese Arsenalu v tejto sezóne cca 60 zápasov, ďalších 8 v Lige šampiónov, pár v reprezentácii. To isté zažili i ďalší, na MS ich nemilosrdne prevalcovali hráči s polovičným počtom nabehaných kilometrov.
Možná príčina? Možno. Reči o motivácii neobstoja, vyvracajú ich sami hráči. Reči o absencii stresov z kvalifikácie, ktorú museli absolovať ostatní, tiež. Tú Francúzsko neabsolvovali ani pred MS 1998, navyše, hráčom akých Francúzi majú, je futbalový stres každodenným chlebíkom, v ligách, pohároch, predchádzajúcich reprezentačných vrcholoch...
V každom prípade - Francúzi sú tretím tímom v histórii, ktorý sa v úlohe obhajcu nekvalifikoval z prvého kola do ďalších bojov. Rovnaký osud doteraz postihol Brazíliu v roku 1966 v Anglicku (kde sa Brazílčania sťažovali na brutálnu hru súperov a kde Pelého každú chvíľu z ihriska vynášali na nosidlách) a predtým Taliansko, ktoré v roku 1950 chcelo obhájiť predvojnový titul z roku 1938. Ale títo dvaja aspoň dali nejaký gól a vyhrali po jednom zápase, Francúzi zopakovali gólové suchoty z rokov 1930 a 1934... "Francúzi prišli o svätožiaru. Po 36 rokoch obhajca opäť neprešiel sitom základnej skupiny. Keď vtedy vypadla Brazília, majstrom sa stalo Anglicko...," rýchlo sa zorientoval anglický denník The Sun. A skupina sa prelína so "skupinou smrti", v ktorej má dobrú pozíciu naštartovanú Anglicko. Cez Senegal či Dánsko do štvrťfinále? nedopovedal The Sun to, čo zaň dopovieme my...
"Chceli sme Francúzom vrátiť prehru. Máme smolu, naši fanúšikovia chceli, aby sme sa pomstili," pateticky povedal brazílsky záložník Juninho. Brazília prehrala s Francúzskom v poslednom finále 0:3, pri optimálnom kľúči, teda víťazstve favoritov v skupinách a ich ďalších postupoch by sa s ním stretla v štvrťfinále.
Keďže vo Francúzsku vrcholí predvolebná kampaň, svoje povedali i politici. "Nezatracujme tých, kterých sme včera oslavovali," prehlásil premiér Jean-Pierre Raffarin. Parížsky starosta Bertrand Delanoë zdôraznil, že má "les bleus" tak rád, ako predtým. V liste adresovanom kapitánovi tímu Marcelu Desaillymu síce prezident Jacques Chirac vyjadril smútok nad vyradením obhajcu, ale zároveň vyzýva k prekonaniu neúspechu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
