V Košiciach sa jatky nekonali

Tomáš PETRO

Hráči a fanúšikovia sú spojené nádoby. Bez nich by jednoducho šport nebol športom. Najmä v slovenských pomeroch funkcionári, tréneri i športovci volajú po podpore fanúšikovskej obce. Mohli by sme azda na prstoch jednej ruky narátať kluby, kde nemajú problémy so zaplnením haly či ihriska.

Slovenský priaznivec je o čosi zvláštnejšia povaha, ako inde v Európe, môže však za to i ekonomická situácia. Na šport príde zväčša len vtedy, keď o niečo naozaj ide, česť výnimkám. Tak to bolo svojho času v Petržalke a najčerstvejšie príklady hovoria i o Trnave, Žiline a naposledy v Košiciach. V Trnave si tak vyšperkovali duel so Žiarom nad Hronom, po ktorom mali prepuknúť oslavy postupu do superligy, až ho absolútne nezvládli. Nielen futbalisti na ihrisku, ktorí si asi na poslednú chvíľu spomenuli, kto viac potrebuje body zo zápasu, ale i usporiadateľská služba. Tak brutálne zakročiť proti vlastným fanúšikom, pre ktorých bolo pripravené celé to divadlo sa len tak často nevidí. Policajti so psami zvládli svoju úlohu excelentne. Iná vec je, či boli spokojní i funkcionári na tribúne. Na túto frašku zrejme tak skoro nezabudnú.

V Žiline pri oslavách titulu tiež najprv dostala prednosť hrubá sila a až potom šťastní fanúšikovia. Roky bojovali funkcionári pod Dubňom, aby mali také návštevy ako na jar, no ich snaženie dostalo práve v deň, keď všetko malo vyvrcholiť, trpkú príchuť. Operovať tým, že zložky železničnej polície, strážnej služby či čiernych baretov nemali fanúšikov za žiadnu cenu vpustiť na hraciu plochu, aby nepoškodili trávnik, je taká hovädina, ktorá sa stala až pravdivou. Bitka, akú útržili niektorí priaznivci, len preto, že sa s hráčmi chceli na ihrisku podeliť o radosť z historického titulu, ako je to bežné všade vo svete, bola škandalózna. Možno, ak Žilinčania, ktorým za sympatickú hru priali titul azda všetci priaznivci, získajú ďalšiu majstrovskú korunu, zvládnu už aj oslavy.

V Košiciach bol Čermeľ vypredaný a domáci si nechceli ani len predstaviť, aby tento dav sklamali. Nechceli si ani len predstaviť, že po zápase sa diváci nebudú tešiť zo záchrany. Aj tu boli zosilnené bezpečnostné zložky, ktoré správne počas stretnutia zakročili, ak sa diváci dostali na hraciu plochu, kde nemajú čo robiť, ale po poslednom hvizde rozhodcu sa emócie priaznivcov jednoducho nedali zastaviť. A ani nebolo prečo. Veď hráči sa z každého gólu chodili tešiť k fanúšikom a teraz, keď sa im podarilo dokončiť záchranárske dielo, mali by sa od nich báť? Nie, vychutnali si s nimi radosť priamo na ihrisku, hoci to nemuselo byť pre každého najpríjemnejšie. Určite to však bol pre oči krajší pohľad, ako zábery s Trnavy či Žiliny.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.