škrečkov či korytnačiek. Rovnako výrazne vzrástol i počet alergií, z ktorých mnohé sú podmienené geneticky. Vyplýva to z výsledkov dvadsaťročného sledovania výskytu týchto ochorení, ktorý prezentoval v týchto dňoch na pediatrickej konferencii v Košiciach doc. MUDr. Branislav Spišák, CSc. Téma jeho prednášky bola príznačná - domáce zvieratá a alergia.
"Zvieratá chované v domácnosti sú potenciálnymi alergénmi predovšetkým psy, mačky a rôzni vtáci. Podľa literatúry je napríklad peľ z brezy až na treťom mieste v rebríčku pôvodcov alergií. Pred ním sú psi a mačky. Preto je zistenie, že stále stúpa počet domácich miláčikov, veľmi dôležité," povedal nám doc. Spišák, podľa ktorého má chov zvierat v domácnosti dva efekty pozitívny i negatívny.
"Tieto zvieratá môžu vyvolávať rôzne alergické reakcie, predovšetkým, keď príde dieťa do kontaktu s alergénom náhle vo vyššom veku. Avšak je vedecky dokázané, že ak je v kontakte so zvieraťom od narodenia do jedného roka života, dochádza naopak k ochrannému účinku na imunitný systém. U takýchto detí sa objavujú alergie oveľa zriedkavejšie, ako u ich rovestníkov," hovorí B. Spišák.
Podľa neho majú zvieratá v domácnosti i ďalšie pozitívne alebo negatívne vplyvy. Môžu byť prenášačmi rôznych ochorení alebo parazitov, prípadne môžu dieťa pohrýzť alebo poškriabať. Všeobecne je však známy ich kladný vplyv na psychiku dieťaťa a zlepšenie imunitného systému. Napríklad v USA sa psi používajú pri liečbe mentálne zaostalých detí, ktoré v kontakte so živým tvorom lepšie znášajú i hospitalizáciu.
Vynára sa teda otázka - zvieratá v byte áno, alebo nie? "Je to na individuálnom zhodnotení každého človeka, ale pokiaľ sa vyskytuje v rodine nejaké alergické ochorenie, zvieratko by som radšej neodporúčal. Pravdou však je, že dieťa by sa nemalo pestovať vo vatičke či v sklenenej guli. Dôkazom toho je podstatne nižší výskyt alergií na vidieku ako v mestách. Deti na dedinách prichádzajú odmalička do kontaktu s rozličnými zvieratmi a rastlinami, ktoré sú potenciálnymi alergénmi. Majú viac protilátok a sú odolnejšie ako mestské deti," vysvetľuje Branislav Spišák.
Diskutabilný je podľa neho aj prístup k hygiene. Hovorí sa, že čistota nadovšetko, ale čím viac sa drhneme a sterilizujeme si svoje prostredie, tým viac si oslabujeme imunitný systém. "Tvorba protilátok sa pri prísnej hygiene potláča, čo môže hrať svoju úlohu aj pri vzniku alergií. Čistota je, samozrejme, veľmi dôležitá, ale tiež platí, že všetkého veľa škodí. Napríklad v rómskych osadách, kde táto stránka života skôr pokrivkáva, sa s alergiami stretávame veľmi zriedkavo. Možno je to podmienené aj geneticky, ale podľa mňa tiež odolnosťou organizmu, ktorý je tak vystavený rôznym vplyvom a musí si s nimi poradiť," dodáva docent Spišák.
O alergiách sa hovorí ako o civilizačnom ochorení a ich nárast má celosvetovo stúpajci trend. Súvisí to aj s menším pohybom na čerstvom vzduchu, deti a tínedžeri dnes oveľa viac času strávia vysedávaním pred televízorom či počítačom. Takže čo sa takto vybrať s rodinou niekam do prírody?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
