Radostne sa špekuluje najmä o tom, či prezident musí-nemusí, má-nemá poveriť zostavením vlády šéfa víťaznej strany. A nadväzne o zárukách, ktoré Schuster Bushovi dal, resp. sľúbil.
Debatu prihnojil, do značnej miery, prezident sám, keďže, ako si viacerí všimli, nepozná ani ústavu. Inak by ju veru v danej súvislosti ani nespomínal (citovať radšej netreba - papier neunesie). Takisto by nevydával zvuky typu "hovoriť teraz, koho poverím, koho nepoverím, to by bolo odo mňa prinajmenšom neseriózne (...)". Nielen neseriózne - je to scestné a mätúce. O poverení-nepoverení kohosi sa však veselo čviriká, akoby na prezidentovi extra viselo, kto tu bude po septembri vládnuť. Tak to ale nie je.
Pokiaľ ide o osobu premiéra, ústava prezidenta k ničomu nenabáda ani nezaväzuje. Na Slovensku, ako kdekoľvek, sa môže stať predsedom vlády každý, kto sa dokáže vykázať podporou parlamentnej väčšiny. (Výnimkou je Veľká Británia, kde ku kvalifikácii člena vlády, a teda aj "prime ministra", patrí mandát v Dolnej snemovni. Ani tam to však nevyplýva z ústavy, keďže žiadnu nemajú, ale z tradície.) Nie je teda potrebné žiadne poverenie, to nie je nič ústavného, ale POLITICKÁ ZVYKLOSŤ. A ako taká sa nemusí ani udiať, prezident musí premiéra iba vymenovať. Samozrejme, môže iba takého, ktorý sa dokáže prezentovať vyššie spomenutou podmienkou - dostatočnou podporou v parlamente.
Z hľadiska politickej kultúry a pestovania tradície je samozrejme lepšie, ak sa formalita dodrží. Ani to však žiadny mechanický prístup neznamená. Prezident je na rozdiel od právnického textu živá bytosť, ktorá by mala byť nadaná schopnosťou zvažovať celý komplex kritérií, nielen výsledky volieb. Percentá sú isteže určujúce, nemenej však aj medzistranícke vzťahy a politická situácia. Výsledok volieb je nielen to, že strana X dostala 30%, ale aj to, že majitelia zvyšných 70 so stranou X nechcú nič mať.
Isteže, pokiaľ je politické spektrum štandardné a pomery normálne, je najpravdepodobnejšie, že NAJĽAHŠIE zostaví vládu aritmetický víťaz volieb. Preto dostáva SPRAVIDLA šancu ako prvý a preto hovoríme o zvyklosti. Pravidlo však nemusí zafungovať vždy, čoho najjasnejším príkladom je Rakúsko pred dvoma rokmi: Socdem síce vyhrali voľby a vďaka spriaznenému prezidentovi aj získali "právo prvej noci", vládu však napokon postavili Slobodní s ľudovcami. Poučenie: Zvyklosť nie je zvyklosťou preto, aby bola železnou košeľou, ale preto, lebo v istej podobe sa vyskytuje najčastejšie. Práve preto aj zostáva iba zvyklosťou a nedá sa vteliť do ústavy (zákona), lebo pripúšťa odchýlky. A presne preto sa ani nedá nalinajkovať žiadna šablóna, ktorá by sa mala dodržiavať.
Zrelé na takúto štátnickú úvahu bolo napr. už aj Slovensko pred štyrmi rokmi. Gašparovič, zastupujúci prezident č. 2 a straník z povolania, však umožnil prvý vrh Smerekovi. Načo to bolo dobré? A totožná situácia nastane, s veľmi vysokou pravdepodobnosťou, opäť: Najsilnejší nie je najsilnejší, väčšiu šancu zostaviť funkčný kabinet bude mať niekto iný.
Mimochodom, rovnakou dilemou je akoby zaťažený aj Václav Havel. Aj v českých voľbách totiž momentálne "hrozí", že víťaz nebude skutočným víťazom. A nakoľko sa asi bude volať Klaus, rovnako ako u nás je dôvodné podozrenie, že "poverovacia debata" sa vedie skôr s cieľom ovplyvniť rozhodovanie voličov, než kvôli samotnému problému, ktorý v reáli ani neexistuje... Platí to isté, čo na Slovensku: Havel (Schuster) nemusí oficiálne poveriť nikoho, stačí si s kalkulačkou v ruke počkať na politickú dohodu a potom hlasy spočítať...
Na serióznych prezidentov zvyknú po voľbách číhať ťažšie úlohy, než formálne poverovať premiéra. Ide najmä o rolu NEUTRÁLNEHO komunikátora medzi politickými silami, ak sa dohody nehýbu. A tu je práve diera, ktorú Rudolf Schuster žiadnymi bočnými aktivitami nezapláta: Nemá prirodzený rešpekt, povolebné spory napr. medzi Dzurindom a Ruskom (Ficom, Hrušovským) nemá dispozície moderovať či upokojovať. Skôr vyčnieva hrozba, že sa bude aktívne angažovať v prospech nejakého riešenia, trebárs jemu príjemnejšej osoby premiéra.
Keby bol Schuster väčším stratégom, vnucovala by sa úvaha, že celá táto diskusia zúri len preto, aby sme samou radosťou z toho, že nepoveril Mečiara, neprotestovali, že to dá rýchlo Ficovi. A potom "americkej koalícii" (Smer, KDH, SDKÚ, SMK, ANO) povie - a teraz je na vás, aby ste sa dohodli.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
