vrátiť vždy viac, ako bol jej dlh. Keď odišla do Gelnice, zostalo na nás, na rodine, aby sme za ňu vracali peniaze. Povedal nám to Miroslav P.," uviedol pred senátom Okresného súdu Košice I svedok Alexander M.. Na otázku predsedu senátu, či sa mu Miroslav P.naozaj vyhrážal, svedok len krčil ramenami, rozmýšľal, až nakoniec zo seba vysúkal: "Neviem, čo povedať…"
Z jehosprávania bolo očividné, že nemá problém s pamäťou, ale že sa bojí muža, ktorý sedel na trestnej lavici za jeho chrbtom. "Chcel, aby som mu každý mesiac odovzdal sociálku. Bral som len 1 740 korún, hovoril som, že mu nemôžem dať všetko, lebo s družkou nemáme z čoho žiť. Povedal, že ho to nezaujíma. Pustil na mňa psa, ktorý ma zvalil na zem... A tak som platil. Mňa a tiež Kamila C., stále ťahal do svojho domu, aby sme mu niečo robili. Kamila aj zbil… Vyhrážal sa nám, že ak nebudeme platiť, pustí na nás psa, ten na mňa vyskočil asi trikrát," tvrdil Šani pred vyšetrovateľom. Po prečítaní tejto výpovede, uviedol:. "Bolo to tak, ale teraz nechcem vypovedať, bojím sa, že by moja družka a otec, ktorý býva na Demetri, mali kvôli tomu problémy."
Marián P., ktorého sa svedok obával, iba nesúhlasne krútil hlavou. Pred súdom sa zodpovedal z dvojnásobného vydierania, lúpeže so zbraňou a úžery. Do súdnej siene dokrivkal s pomocou bariel, ktorými si pomáha pri chôdzi už 21 rokov. Žil len z invalidného dôchodku, ale mal dosť peňazí nielen na vlastnú obživu, ale aj na požičiavanie, pravda podľa pravidiel, ktoré určoval on sám.
O praktikách, ktoré používal, hovoria jednotlivé skutky. V tom prvom, išlo o pôžičku. Od decembra 2000 do februára lanského roka požičal Magdaléne S. peniaze od päť do 10-tisíc korún a to na 80-percentný úrok!!! Od matky 11 detí tak získal asi 50 000 korún. Žena s podpriemerným intelektom si neuvedomovala nevýhody požičiavania a dodnes nepochopila, ako ju Marián P. zdieral. "Vedela som, že keď mi požičal, musím mu peniaze vrátiť. Dávala som mu 800 korún za každú požičanú tisícku, lebo mi tak povedal. Niekedy to bolo päť, inokedy 6-tisíc korún. Keď som dostala sociálku, peniaze som mu vrátila a hneď som si od neho nejaké požičala," priznala pred súdom svedkyňa.
"Magdin muž hral automaty, neraz veľa prehral a potom ich deti nemali čo jesť. Tak som jej pomohol. Nenútil som ju, aby si odo má požičiavala. Videla však vo mne človeka, vedela, že ju neoblafnem, veď ktorá banka dnes požičia Cigánovi? Magda mi dlh postupne vracala, je možné, že mi dala o sto, či dvesto korún viac, ako si požičala. Urobila to však z vlastného rozhodnutia, ja som ju k tomu nenútil," staval sa do úlohy dobrodincu obžalovaný. Tvrdil, tiež, že k splácaniu jej dlhu nenútil ani jej príbuzných. Ti však tvrdili opak.
"Stále sa vyhrážal, že nás zbije, a aj to urobil. Päsťami ma udieral do žalúdka… Strašil nás svojim vlčiakom, ktorého sme sa všetci báli. A tak som mu platil. Z podpory, ktorú som dostával ako nezamestnaný, som mu odovzdal asi 10 000 korún a z materského príspevku, čo dostávala moja družka, som mu dal tri razy po jednej tisícke," opísal okolnosti okolo splácania sestrinho dlhu v prípravnom konaní Kamil. Keď však predstúpil pred senát, nebolo mu veľmi do reči a stručne uviedol: "Odo mňa pýtal peniaze len raz, dal som mu 1700 korún, ale nevyhrážal sa mi, ani ma nebil, nepúšťal na mňa ani psa," presviedčal mužov v talároch, že o nič nešlo, svedok. Nakoniec však priznal, že sa bojí obžalovaného a jeho príbuzných, mal obavu o svojho dedka...
Výpovede svedkov boli plné rozporov. Mohol sa pod ne podpísať strach, alebo naopak, snaha pomôcť obžalovanému. Miroslav P. Ten síce nebol desať rokov dozadu trestne stíhaný, ale nie je ani žiadne neviniatko. V osemdesiatych rokoch bol odsúdený za lúpež aj za znásilnenie. "Nikoho som neprepadol, nezobral peniaze, ani nenútil, aby splácal dlh za Magdu. Poškodení sa mi sami ponúkli, že ho budú splácať. Na Šaniho som psa nepustil, ani som sa mu nevyhrážal. A to s tou lúpežou, tiež nie je pravda. Šani vypovedal, že som ho olúpil o sociálku, ale deň ktorý uviedol, je nedeľa a to dokazuje moju nevinu, lebo ani prezident nemôže dostať plat v taký deň..." argumentoval obžalovaný
Senát Okresného súdu Košice I dospel na základe rozsiahleho dokazovania k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná len v prípade trestného činu úžery. Magdaléne S. požičiaval peniaze na neúmerne vysoký úrok. Vedel, že jej rozumové schopnosti sú značne znížené a že nechápe nevýhodu takého požičiavania. Za uvedený skutok senát uložil Miroslavovi P. 12 mesiacov nepodmienečne so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny. Z trestných činov vydierania a lúpeže ho súd spod obžaloby prokurátora oslobodil. Ako odznelo v odôvodnení verdiktu, ani rozsiahlym dokazovaním sa skutočnosť, že vymáhal peniaze pod hrozbou násilia a zastrašovania psom, nepodarilo preukázať. Miroslav P. si už trest de facto odpykal vo väzbe, preto súd rozhodol o jeho prepustení na slobodu. Radosť obžalovaného, že pôjde domov, vzápätí skalila sťažnosť prokurátora proti jeho prepusteniu z väzby a tiež odvolanie proti verdiktu okresného súdu. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.