činnosti. Známe sú napríklad "zaručené recepty" z dielne Róberta Fica. Obdobný charakter majú aj návrhy z dielne KDH prezentované predovšetkým jej právnym expertom Danielom Lipšicom. V prvom rade tu ide o dokument Šesť opatrení na zníženie kriminality a zvýšenie bezpečnosti občanov skrátene nazývaný Bezpečnejšie Slovensko. Napriek očakávaniam Daniela Lipšica nevzbudili tieto návrhy nijaký väčší ohlas a medzi prokurátormi a sudcami sa o nich prakticky vôbec nediskutuje. Bližšie o tom hovoríme s prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II JUDr. Ivanom Vankom.
"V záujme objektívnej pravdy treba povedať, že zo šiestich predkladaných opatrení hádam najväčší význam z celospoločenského hľadiska by mohli mať dve. Ako prvú z nich spomeniem zásadu "trikrát a dosť!", podľa ktorej by súd mal pri treťom odsúdení za násilný trestný čin povinne uložiť trest odňatia slobody na doživotie. Druhým návrhom je zásada "za viac trestných činov vyšší trest", ktorá spočíva v tom, že ak súd ukladá páchateľovi súhrnný alebo úhrnný trest za dva alebo viac trestných činov, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby najprísnejšie trestného z týchto činov o jednu polovicu."
Pri tejto druhej zásade by podľa KDH súd mal mať možnosť zvýšiť trest preto, lebo terajšia právna úprava páchateľovi, ktorému súd naparí pätnásť rokov, keďže mu už viac podľa zákona za normálnych okolností dať nemôže, údajne umožňuje páchať ďalšie trestné činy už de facto beztrestne... V dokumente Šesť opatrení, s ktorým KDH teraz pred voľbami oboznamuje širokú verejnosť, sa doslova píše, že beztrestné páchanie kriminálnych činov v právnom štáte je nespravodlivé a zločinec má za každý jednotlivý spáchaný trestný čin dostať spravodlivý trest.
"Nemyslím si, že by šlo o beztrestné páchanie trestných činov. Ale uznávam, že ak je to takto formulované, na ľudí neznalých veci to môže zapôsobiť. Z odborného hľadiska však nejde o nič iné ako o populizmus..."
Nebolo by hádam od veci váš stroho formulovaný názor bližšie rozviesť.
"Prosím! Horná hranica pre ukladanie trestov odňatia slobody, ak nejde o výnimočný trest, je pätnásť rokov. Túto hranicu súd nemôže prekročiť! Načo potom ďalšia zásada o zvýšení hornej hranice, ktorá aj tak nemôže prekročiť oných pätnásť rokov?! Aby si čitateľ mohol sám utvoriť obraz, budem doslova citovať z dokumentu Šesť opatrení: "Ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac trestných činov, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby... Horná hranica trestnej sadzby nesmie ani po zvýšení prevyšovať pätnásť rokov." Toľko doslovný citát. A teraz mi povedzte, nie je to demagógia?!"
Na takejto a podobnej slovnej ekvilibristike je postavený takmer celý dokument Šesť opatrení...
"Neodpustím si tu jednu ironickú poznámku: mám "radosť", že do týchto vecí hovoria ľudia, ktorí justičnú prax ani neokúsili, ktorí hovoria o futbale a o tom ako najlepšie dať gól, ale pritom nikdy nestáli na ihrisku a nekopli do lopty."
Máte zrejme na mysli Daniela Lipšica.
"Hovoríme predsa o jeho prezentáciách! Ale vrátim sa ešte k nastolenému problému. Aj súčasná platná právna úprava pozná zvýšenie hornej hranice trestu u obzvlášť nebezpečného recidivistu, a to o jednu tretinu. Ale opäť pripomínam, že ani po tomto zvýšení súd nemôže dať viac ako 15 rokov. Pochopiteľne, ak nejde o výnimočný trest. Ale to je o niečom inom. Ak by som to mal zosumarizovať, nuž, všetky čiastkové riešenia na sprísnenie trestov, ktoré vraj povedú k odbúraniu kriminality, sú len púhym populistickým ťahom. Bez ohľadu na to, kto ich predkladá... Rezervy sú podľa mňa len v tom, že súdy budú využívať celý možný rozsah trestov uvedených v zákone. Zväčša totiž ukladajú tresty pri dolnej hranici alebo v strede trestnej sadzby."
Vráťme sa však k pôvodnej otázke: naozaj sa o týchto opatreniach z dielne KDH medzi sudcami a prokurátormi vôbec nediskutuje? Veď ak sa dostanú do legislatívy, v prvom rade zasiahnu do ich života.
"Je to síce pravda, ale musíme si uvedomiť, že obidve základné trestnoprávne normy, teda Trestný zákon aj Trestný poriadok, ktoré platia od roku 1961, boli mnohokrát novelizované. Aby som bol presný, Trestný zákon bol od roku 1990 väčšími i menšími, neraz však zásadnými doplnkami a úpravami, novelizovaný dvadsaťjedenkrát! Trestný poriadok štrnásťkrát! A teraz mi povedzte, či máme mať vôbec chuť diskutovať a zamýšľať sa nad ďalšími návrhmi na novelizáciu?! To zostáva len takýmto právnym teoretikom alebo poslancom, ale my, ľudia z praxe, na to nemáme čas. A bohužial, nemáme ani žiaden dosah na tvorbu právnych noriem."
O novom Trestnom kódexe sa hovorí a hovorí...
"Akosi len na okraj pripomeniem, že táto vládna garnitúra, keď sa pred štyrmi rokmi dostala k moci, ako jednu z prvých vecí sľubovala nový Trestný zákon a nový Trestný poriadok. Argumentovala tým, že Slovensko ako soľ potrebuje nové trestnoprávne normy, lebo tie, ktoré vznikli v časoch nadšeného budovania socializmu, sú už zastarané... Ale namiesto nových zákonov predstavitelia jednotlivých politických strán iba donekonečna predkladajú nové a nové úpravy a doplnky. Zväčša také, ktorými sa chcú blysnúť pred potenciálnymi voličmi. Nehovoriac o tom, že orgány činné v trestnom konaní, samozrejme mimo súdov, sa ako kliešte držia stále platných interných smerníc z onoho obdobia, pokiaľ im vyhovujú..."
Okrem dokumentu Šesť opatrení, o ktorom sme dosiaľ hovorili, KDH sa prednedávnom blyslo aj ďalším návrhom na presadenie zásady tzv. nulovej tolerancie. Treba však otvorene povedať, že kým Šesť opatrení nevyvolalo medzi zainteresovanými nijaký väčší ohlas, a ak si ich aj všimli, tak ich hodnotia len ako populizmus z dielne KDH, pri zmienke o nulovej tolerancii však mnohým sudcom a prokurátorom prebehol mráz po chrbte...
"Aj keď možnože nie mráz, ale v každom prípade požiadavka nulovej tolerancie, ktorá je nateraz poslednou z dielne KDH, mňa i mnohých mojich kolegov nepríjemne prekvapila. Len pre zaujímavosť - nie je to nič nové. Jeden zo starostov New Yorku už pred rokmi presadzoval zavedenie nulovej tolerancie pri potieraní kriminality."
Desivé je už samotné označenie...
"Nulová tolerancia podľa KDH znamená, že spoločnosť nebude nikomu nič odpúšťať, ani zahladenie riadne odpykaného trestu...."
Zjednodušene povedané: kto raz pochybil, má po chlebe do konca svojho života!
"Natíska sa otázka, kde zostalo ono kresťanské odpúšťanie...? Nulová tolerancia predsa znamená, že nikomu nič nebudem tolerovať ani odpúšťať."
Ježiš Kristus, prv než zomrel na kríži, povedal zločincovi a lotrovi, ktorého ukrižovali spolu s ním: "Hovorím ti: Ešte dnes budeš so mnou v raji..." Jeden zo základných princípov kresťanstva znamená odpúšťať... Iniciatíva KDH však mnohým doslova vyráža dych.
"Teologické aspekty problému prenechám teológom. Ale ako prokurátor nemôžem vnútorne súhlasiť s tým, čo navrhuje KDH. Ak sa niekto dopustí nejakého trestného činu napríklad z mladíckej nerozvážnosti alebo hoci aj ako dospelý spácha nedbanlivostný trestný čin súvisiaci povedzme s dopravnou nehodou a trest si riadne odpyká, nemôžem sa stotožniť s tým, že takýto človek bude mať na čele "biľag" až do smrti. Podľa návrhu KDH by totiž každý odsúdený mal mať navždy záznam v registri trestov, čo okrem iného znamená, že väčšina odsúdených by sa ani v budúcnosti nemohla zamestnať."
Čoraz viac zamestnávateľov požaduje bezúhonnosť...
"A nulová tolerancia v interpretácii KDH by znamenala, že človeku, aj keď si trest riadne odpykal, ho nemožno zahladiť a musel by mať navždy záznam vo výpise z registra trestov... V každom vyspelom právnom systéme vrátane nášho existuje inštitút zahladenia trestov. A tak neviem pochopiť, prečo práve toto chce niekto odbúrať z nášho práva. Ak to robí pár mesiacov pred voľbami, treba sa zamyslieť nad tým, o čo mu vlastne ide!"
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
