ČR (resp. piatych, ak rátame aj ČSFR) je jasná: Príde aj v Prahe, ako predtým vo Varšave a Budapešti, k zmene vládnej garnitúry? Alebo zostane status quo, ktorý by znamenal zachovanie protipohybu volebného kyvadla v strednej Európe voči kyvadlu západoeurópskemu? V únii totiž najnovšie vyhráva pravica, kým naopak v Poľsku a Maďarsku socialisti vytlačili od moci konzervatívcov.
Odlišne vidíme obsah českých volieb zo Slovenska. Rozdiel vnímame najmä vo "výške stávky"; pokiaľ sotvakto pochybuje, že v ČR je v hre iba štandardná zmena vlády, u nás v septembri pôjde údajne o charakter režimu a medzinárodnopolitické ukotvenie štátu. Hoci sa ešte v novoročnej reči Havel snažil vyvolať atmosféru Armagedonu, ČR je už tri roky členom NATO a do EÚ má dvere otvorené bez ohľadu na výsledovku, ktorá vypadne z urien.
Druhý rozdiel je evidentný v dramatickej odlišnosti volebného menu. Aj keď v ČR kandiduje asi 30 subjektov, do Poslaneckej snemovne sa dostanú - s temer stopercentnou istotou - iba štyri, ktoré sú zároveň totožné so súčasnými parlamentnými formáciami. Všetci podprahoví sú natoľko podprahoví, že sú absolútne bez šance.
Videné od Dunaja - stabilita a priehľadnosť ako lusk. Česká scéna je nadýchaná vlastnosťami, po ktorých pištia duše mnohých tunajších politikov. Až do tej miery, že sú odhodlaní po septembri radikálne zmeniť volebné pravidlá. A sme pri prvom poučení: Vzorovo štandardná česká scéna sa vyrysovala z naprosto totožného volebného systému (do PS), aký prevádzkujeme aj na Slovensku.
A poučenie číslo 2, drastické: Ani priehľadnejší a normálnejší výber strán nemusí znamenať vyššiu akosť ponuky. Český občan je dnes veru odkázaný na výber z rovnakých "menších ziel", ako my budeme v septembri. Na mizérii ponuky sa už dávno zhodli všetci slušní pražskí analytici; rozchádzajú sa jedine v tom, ktoré menšie zlo je pre koho najmenšie.
Jednoznačne najpríťažlivejší program vlastní bezkonkurenčne ODS. Problém má jeden, ale zásadný: Strane Václava Klausa sa nedá vôbec veriť, že má záujem svoj pekný program aj realizovať. Koaličné vlády pod vedením tohto pravicového "guru" mali fakticky šesť rokov nerušenú príležitosť urobiť z ČR skutočne liberálny ostrov nízkych daní, deregulovanej ekonomiky, decentralizovaného štátu a pod. Nestalo sa, keďže Klaus zvládol excelentne iba rétoriku. Teraz si dáva ešte smelšie ciele (rovná daň!), druhým dychom ale pripúšťa veľkú koalíciu s ČSSD ako preferovaný modus povolebného usporiadania. Čo potom ale zostane z rovnej dane?! Pred minulými voľbami vyzýval Klaus k "mobilisaci" proti socialistom, aby potom opozičnou zmluvou, ktorú sám osobne vymyslel, umožnil socialistom vládnuť štyri roky! Kto mu má veriť, keď ešte aj nacionalizuje svoj prejav a vypúšťa v kampani aj populistické falše?
Vládnu ČSSD môže voliť iba cudzopasník, ktorý si postavil životnú stratégiu na príjmoch z prerozdeľovania cudzieho majetku. Premiérsky kandidát českých socialistov stojí dnes naľavo od všetkých porovnateľných socdem lídrov. Vladimír Špidla je fanatik, predstavy o fungovaní a poslaní štátu má asi ako Koncoš. Podstatný rozdiel je v tom, že ČSSD dokázala kontúry svojho "sociálneho štátu" sformulovať do zrozumiteľného programu, čo SDĽ vo svojej nekonečnej demencii nevie. Zemanova vláda krajinu hrozne zadĺžila aj napriek obrovskému prílevu investícií. Plusom síce bola masívna privatizácia, tú by však po bankovom socializme Klausa musela realizovať každá vláda. A všetci, ktorí kritizujú Dzurindu a spol., že prejedajú privatizačné príjmy, by si mali naštudovať, čo vystrojili Zeman s Grégrom a Špidlom - to nebolo prejedanie, ale veľká žranica.
Tretí najsilnejší subjekt, tzv. Koalice, je spojenie kresťanov z KDU-ČSL a liberálov-ateistov z Unie svobody. Jediné, čo ich spája, sú komplexy menejcennosti z Klausa a nenávisť ku Klausovi. To je aj ich celý program, keďže z logiky veci nič spoločného, okrem kanonizácie vstupu do EÚ, ani nemajú. Najväčšmi odrádza politicko-morálny profil protagonistov; intrigáni, pokrytci, klamári, farizeji, falošní strelci a moralisti.
Napokon, štvrtí do guláša sú komunisti. Na tých škoda riadok vyplytvať. Majú však istú šancu vystúpiť po 12 rokoch z izolácie. Konkrétne v prípade menšinovej vlády ČSSD. Je to jedno z usporiadaní síce menej pravdepodobných, ale v predvolebných rozhovoroch ho Špidla pripustil.
Sečteno a podtrženo - prašť jako uhoď.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
