prišli do Myslavy ešte pred tatárskym vpádom. Nemeckí kolonisti sa zvyčajne usadili v miestach, ktoré oplývali nerastným bohatstvom, väčšinou v banských lokalitách. V Myslave boli lesy a pôda. Celé okolie Košíc bolo obklopené lesmi a aj v Myslave bol Čierny les, ktorý Slovania ešte pred nemeckou kolonizáciou nazvali Buken (bukový), čo znamenalo nielen les, ale aj silu, zdatnosť. Žili tu teda udatní ľudia. Myslava nie je mysliteľná bez Myslavského potoka. Potok "Myslava" tiekol cez Lubinu a Geču ústiac južne od obce Myšľa do Hornádu. Myslavským potokom podľa historika prof. Dr. Ondreja R. Halagu vymedzovali listiny juhovýchodný okraj Čierneho lesa na prelome 13. a 14. storočia. Jágerskí kanonici zapísali do listín v roku 1230 názvy "voda Myslava" "ves Mislova".
Podľa ústnej tradície sa v katastri Myslavy usadil muž, ktorý začal strúhať z jedľového dreva šindle a on bol údajne prvým obyvateľom Myslavy. K nemu pribúdali ďalší a vytvorili osadu v lese pri potoku Myslava. Ten delil údolie na dve časti a každá mala svojho pána. Košiciam patrila tá, čo bola bližšie k mestu a náprotivná zase pánovi Veľkej Idy. V Myslave vlastnil mlyn aj vinicu, ktorú podaroval košickým dominikánom. V minulosti so zvýšeným počtom nemeckých osadníkov vznikla v obci obec, vlastne jej časť, ktorú kolonisti nazvali Deutschendorf, t. j. nemecká dedina. Začali obrábať pôdu a pretože Myslava patrila neskoršie celá Košiciam, mesto vydalo v roku 1550 pre všetky svoje dediny ustanovenia, ktoré vymedzovali presne plochu sedliackeho dvora. V Deutschendorfe sa usadzovali aj tzv. "chyžkare", ktorí nemali pôdu, iba svoje chyže na bývanie, za čo pre zemských pánov museli pracovať 20 dní. Práve v tom istom roku dostali poddaní právo od Michala do Vianoc predávať vlastné víno. Ako zaujímavosť treba spomenúť, že kráľ Žigmund udelil v roku 1397 niektorým obciam aj Deutschendorfu také práva, aké mali košickí občania. V Deutschendorfe musel byť vždy pripravený jeden roľník, ktorý pri návšteve Košíc významnými osobnosťami musel tieto privítať v nemčine.
Myslavčania sa okrem poľnohospodárstva zaoberali najmä v zime povrazníctvom. Ženy roľníkov boli vynikajúce tkáčky plátna, Myslavčania plátno aj bielili, bezzemkovia sa živili praním bielizne najmä pre košické kasárne, a myslavské práčky boli veľmi vyhľadávané. Muži vyrábali slamené obaly na fľaše, tzv. " slamenki" pre košický pivovar - v obci sa pestovať chmeľ, na čo zostala pamiatka v súčasnom názve ulice - Chmeľová. Pivo malo dobré meno pre svoju kvalitu a priťahovalo hostí z mesta. Prenajal si ho Medzevčan Jozef Lepesch, majiteľ košického pivovaru. O desať rokov zanikol. Takisto zanikla aj huta na výrobu železa, ktorú postavili za Myslavou v roku 1848 - 1849 dvaja spišskí Nemci. V tom čase pálili gazdovia lieh a pálenku predávali na trhu v Košiciach. Najväčší dopyt bol však po slivovici.
V obci je významná sakrálna pamiatka, klasicistický kostol sv. Bartolomeja apoštola, postavený v roku 1792.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
