1685 porazilo kurucov aj protestantské hnutie v meste. V uvedenom roku tiahlo na Prešov až 15 tisíc cisárskych vojakov, z ktorých pri tomto víťazstve položilo životy až 6 tisíc. Pripomeňme si históriu tejto ešte aj dnes dominujúcej starobylej budovy na Hlavnej ulici, ktorá je pýchou Prešova.
Po požiari v roku 1526 postavilo mesto novú školskú budovu pri chráme sv. Mikuláša, v ktorej sa dnes nachádza Okresná knižnica P. O. Hviezdoslava. Mestská škola dovtedy dobre prosperovala a učili na nej významné osobnosti z radov domácich aj zahraničných pedagógov. O založení kolégia rozhodli delegáti hornouhorských protestantských stavov na zasadnutí v Košiciach 18. novembra 1685. Chceli zriadiť vyššiu evanjelickú školu, ktorá by bola dôstojnou protiváhou jezuitskej univerzity v Trnave. Podnet vyšiel pravdepodobne od Jána Bayera a rozvinul ho vtedajší mestský richtár Ján Weber. Už v roku 1665 bol prijatý plán výstavby školy. Začala sa v roku 1666 a o rok neskoršie už bola /20. septembra/ otvorená. Jej prvým rektorom sa stal Samuel Pomarius z Magdeburgu. Reformačné hnutie v tomto čase v meste nadobudlo veľké rozmery. Výstavbu kolégia podporovali mnohí protestantskí magnáti, zemania, významní mešťania ale aj švédsky kráľ, nemecké kniežatstvá a sedmohradské stavy. Bolo založené desaťtriedne gymnázium od ktorého očakávali najmä protestantské stavy veľký kultúrny a spoločenský prínos.
V roku 1673 do Prešova prišli jezuiti a onedlho sa v kolégiu zriadilo dvojročné gymnázium, ktoré mohli navštevovať študenti evanjelikova a katolíkov. V škole začali klásť veľký dôraz na výučbu latinčiny a na náboženskú výchovu. Materiálne bolo gymnázium podporované jagerským biskupom, ale aj z darov a iných príjmov. V roku 1677 sa jezuiti stali vlastníkmi kolégia, ale vlastnícke práva nadobudli oficiálne až v toku 1711.
Situácia sa v Prešove v tom čase často menila. V r. 1682 do mesta prišli kuruci a postupne aj ich vodca Imrich Tököly. Jezuitov z mesta vyhnali a znova sa zmocnili evanjelické stavy kolégia. V r. 1684 boli kuruci porazení pri Prešove pod Šibenou horou. Cisárske vojská odtiahli z mesta, znova sa ho zmocnili protestanti a kuruci sa tam upevnili. O rok neskoršie nastalo ťažké obliehanie mesta spomínanou 15 tisícovou cisárskou armádou. Nakoniec sa im podarilo Prešov dobyť a poraziť.
O dva roky neskoršie po povestných a neslávnych procesoch Caraffovho súdu v roku 1687 sa jezuiti znova usadili v meste a zaujali svoje pozície. Budovu kolégia rozšírili o ďalšie dve triedy. Spravovali aj kostol sv. Trojice, kde začali kázať po slovensky a mnohými aktivitami sa snažili získať stratené ovečky späť. Bolo to ťažké a zložité obdobie. V školskom roku 1699 - 1700 pribudol v gymnáziu 5. ročník a zaviedol sa školský poriadok ako na ostatných jezuitských školách na Slovensku.
Počas obliehania Prešova vojskami F. Rákocziho II. bol plynulý chod gymnázia narušený a rok sa nevyučovalo. Mesto znova obsadili kuruci a jezuiti sa uchýlili do minoritov. Nejaký čas sa vyučovalo aj v novej mestskej nemocnici na Špitálskej ulici. Jezuiti museli opustiť mesto a od roku 1707 - 1711 bolo zavreté. Po obsadení mesta cisárskymi vojskami sa jezuiti znova vrátili. V apríli 1711 budova kolégia vyhorela a značne ju poškodil aj ďalší požiar v školskom roku 1719 - 1720. Zásluhou mesta sa budova vždy rýchlo opravila, aby mohla plniť svoje poslanie.
Gymnázium v kolegiálnej budove ostalo aj po zrušení jezuitského radu koncom 18. storočia. Práve v tomto období sa začali uskutočňovať rozsiahle organizačné zmeny, ktoré zastihli aj školstvo v Uhorsku. Za panovania cisára Františka I. sa na gymnáziu zaviedol jazyk nemecký a výučbu na ňom zabezpečovali františkáni. Vytvorilo sa tam klasické gymnázium a okrem františkánov na ňom vyučovali aj premonštráni až do roku 1852. V roku 1865 sa v kolégiu vytvorilo Prešovské kráľovské vyššie gymnázium a začali sa tam uplatňovať ostatní svetskí pedagógovia.
Po známom Rakúsko-Maďarskom vyrovnaní nastúpila silná maďarizácia celého spoločenského života Uhorska, čo sa vzťahovalo aj na Prešov a jeho kolégium. Mnohé dokumenty potvrdzujú, že tam bolo stredisko pulzujúceho života slovenskej mládeže, ktorá sa venovala okrem iného aj literárnej tvorbe na čom mal zásluhu P. O. Hviezdoslav, Koloman Benšell, ale aj Alexander Duchnovič a mnoho iní.
Na rozhraní 19. a 20. storočia bolo v kolégiu mestské gymnázium a po prvej svetovej vojne už slovenské Šafárikove Československé štátne reálne gymnázium.
V prešovskom kolégiu študovalo aj vyučovalo veľa významných osobností našej histórie, ktoré by si zaslúžili samostatný článok. Spomeňme aspoň M. M. Hodžu, J. Záborského, J. Chalupku, Ľ. Hroboňa. Mnohí z nich majú na budove kolégia umiestnené pamätné tabule. Okrem nich aj ďalší s ktorých menom je späté kolégium alebo Prešov. J. A. Komenský, Janko Jesenský, P. O. Hviezdoslav, pápež Ján Pavol II. keď sa prišiel pokloniť v roku 1995 pamiatke obetiam Caraffovho súdu. Vo vnútri budovy sú pamätné tabule Ľ. Kossuthovi, A. Gregušovi a Júliusovi Rochlitzovi.
Budova kolégia od vzniku až dodnes menila svoju podobu aj účel. V roku 1950 v nej bola stredná zdravotná škola, potom vedecká knižnica s nádhernou kolegiálnou knižnicou. Štátny oblastný archív, Šarišská galéria a od roku 1992 sa stala majetkom evanjelickej cirkvi a. v., a je v nej biskupský úrad východného dištriktu. Na jednom z rohov budovy je pamätník obetiam Caraffovho súdu, aj s pamätnou tabuľou z roku 1908.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
